The Truth |l.s.|

Part 3 - I'd be coming

Biela.

Biela.

Všade len biela.

Harry nevedel, či ma otvorené oči a hľadí do ničoho alebo sa mu to len sníva. 

Po nejakom čase sa mu podarilo pomaly a bolestivo otvoriť oči. Avšak znova sa stretol s bielou farbou. Už si myslel, že sa mu to sníva a prebúdza sa do ďalšieho sna. Zastonal, keď pohol hlavou k oknu a v očiach pocítil nepríjemnú bolesť z ostrého svetla. Opäť zatvoril oči, ktoré mu okamžite začali slziť.

"Harry."

Chlapec sa zamračil na biely strop, no oči neotvoril. Zhlboka sa nadýchol a opatrne otvoril oči - pohľad sa mu stretol s bielym stropom. Keď si periferne všimol, že niekto k nemu podišiel, otočil hlavu na pravú stranu a stretol sa s modrými očami. Chlapec stojaci vedľa jeho postele sa usmial a posadil sa späť na stoličku, ktorú si k posteli prisunul.

"Niall?"

Blondie sa znova letmo usmial. "Hey," odpovedal ticho.

"Čo tu robíš?"

"Pekný spôsob ako privítať niekoho, koho si nevidel mesiace," zasmial sa Niall a pokrútil hlavou. Pohľad mu spočinul na Harryho ruke, ktorú mal zabandážovanú. "Prečo si to urobil, Harry?"

Harry sa na neho zamračil a keď Niall videl jeho zmätený pohľad, kývol mu hlavou k jeho ruke, ktorú následne Harry zdvihol, aby na ňu videl. Aj na ňu sa zamračil, pretože si nevedel spomenúť, čo sa mu stalo.

"Ako som sa sem dostal?"

Niall mykol plecami a kútiky úst sa mu skrútili nadol. "Naozaj neviem. Zdravotná sestra povedala tvojej mame, že sanitku do hotela zavolal nejaký muž. Vraj išiel aj v sanitke, no v nemocnici neostal, pretože som ho tu nevidel a ani tvoja mama, ktorá tu bola hneď, ako jej zavolali."

"Prišiel si kvôli mne?" spýtal sa po tom, čo prikývol.

"Zas si nenamýšľaj," uškrnul sa Niall. "Prišiel som na sviatky za rodinou do Írska. No let išiel z Kalifornie do Londýna a mal som prestúpiť, no potom som videl správy na internete, že ťa priviezli do nemocnice, tak som prišiel za tebou, keď som bol v Londýne."

"Uh, ďakujem?" povedal váhavo a so smiechom Harry.

"Povieš mi, prečo si to urobil?" kývol znova Niall k Harryho ruke.

Harry sa na ňu znova pozrel a zamyslel sa. Prehrával si v hlave to, čo si pamätá ako posledné a tak sa dostane k tomu, čo sa stalo. Ako posledné si pamätal, ako prišiel do hotela. Bolela ho hlava z toho, ako sa snažil spomenúť. A keď to už chcel vzdať a povedať Niallovi, že si nepamätá, zasiahlo ho to ako blesk z čistého neba.

"Videl som ho," zašepkal.

Niall sa zamračil a naklonil sa k Harryho posteli, aby ho lepšie počul. "Koho si videl?"

Harry odvrátil pohľad od ruky a pozrel sa priamo do Niallových očí. "Videl som ho."

"Ale koho?"

"Louisa."

Niallovi sa rozšírili oči a posadil sa späť do stoličky. V tvári mal smútok, ľutoval Harryho. Tak dlho držal v sebe smútok a bolesť, že si to začalo pýtať svoju daň. Videl niekoho, kto už nie je, jednoducho neexistuje.

"Harry," povzdychol si Niall a so smutnými očami sa pozrel na Harryho, " Louis je mŕtvy."

Harry začal prudko krútiť hlavou. "Videl som ho! Ja som ho videl!"