The Truth |l.s.|

Part 7 - I think

[A/N] Kristééé.

Prepáčte, že je to tak neskoro. Asi by sme si mali dať s Tam nejaký limit do koľko dní pridáme kapitolu, lebo sa to max vlečie. 

No ja mám toho veľa do školy, pretože sa pripravujem do maturitného ročníka a už riešime stužkovú (aka maturitný ples). Je to ešte 9 mesiacov, no aj tak.. pochopíte, ak neviete o čom hovorím. 
A nemala som čas :/ riešila som problémy s chalanom, kamarátom a proste veľa sračiek (sorrynotsorry) sa na mňa zrazu spustilo.

No som tu! Konečne! S lepšou náladou a dúfam, že s dobrou kapitolou. Nezabudnite dať votes a komentáre, ktoré milujeme čítať, aj keď na ne neodpovedáme ;)

Love ya

Puppy.

Olivia bola znovu niekde preč s Harrym. Nerád ju nemal pri sebe, no musel sa naučiť žiť s tým, že už má dvoch rodičov. A každý z nich si zaslúži rovnaký podiel na jej výchove. 

Bol znechutený, keď ju bol znova odprevadiť ku vchodu do hotela a v aute videl tú blond ženu. Tentoraz jej obliekol jednoduché čierne džíny a jej obľúbené čierne vans tenisky. Vlasy jej stiahol do malého drdola, podobnému tomu Harryho, ktorý prišiel rovnako s vlasmi v gumičke. Skoro počul, ako mu puklo srdce, keď ich videl, ako spolu, držiac sa za ruky, kráčajú k veľkému autu. Pohľad na nich bol krásny a Louis nechcel, aby sa mu stratil spred očí.

Ruky mal strčené vo vreckách mikiny, keď kráčal hotelovou chodbou k dverám apartmánu. Pozeral sa do zeme, na tmavomodrý koberec so zlatistými kvetmi po okrajoch. Všímal si detaily, ktoré ani neboli veľmi dôležité. Chcel si to však pamätať. O týždeň sa vracajú s Olíviou späť do Švédska, pretože ona musí ísť do škôlky a Louis do práce. A ešte o tom nepovedal Harrymu.

"Lou?"

"To som len ja," ozval sa do apartmánu Louis po tom, čo zatvoril dvere. Chrisa našiel ležať na gauči s nohami na konferenčnom stolíku. Povzdychol si, nič však nepovedal. Chris dobre vie, že to nenávidí, ale ako keby na to vždy zabudol. Alebo to robil jednoducho naschvál.

"Kde je Olivia?" spýtal sa Chris s pohľadom upreným na obrazovku televízie, v ktorej išiel futbal - niečo, čo Louisa bavilo, teraz na to nemal čas a náladu.

Pregúľal očami a sadol si do samostatného kresla. Pozrel sa von z okna, ktoré bolo priamo oproti. Svietilo slnko aj napriek tomu, že pred pár dňami snežilo. 

"Išla s Harrym."

Chris sa odvrátil od obrazovky a s takmer spojeným obočím sa na Louisa zamračil. "Prečo je zase s ním?"

"Chcel si, aby som sa s ním porozprával v nemocnici. Chcel si, aby som mu predstavil Oliviu. A teraz nechceš, aby sa s ňou stretával? Je to jeho dcéra, Chris. Nemôžem mu to zakázať, keď o nej vie."

Pregúľal očami a vrátil sa pohľadom späť k televízii. Louis mal chuť zotrieť mu ten arogantný postoj z tváre jeho vlastnou dlaňou. 

"Trávi s ňou až príliš veľa času, nemyslíš?"

"Je to jeho dcéra, ktorú nevidel roky. Nevidel ju ako malé bábätko a myslím, že toto je len málo, čo pre neho môžem urobiť."

"Ty pre neho, Louis? Prečo by si mal robiť niečo ty pre neho?" znova sa na neho pozrel, tentokrát si však zložil nohy zo stola, položil si na kolená lakte a uprene sledoval muža v kresle.