The Truth |l.s.|

Part 10 - Everything

Weyaaa xx

Zdravím vás, ľudia moji! Je tu nová kapitola (nebojte, už tu nejdem vypisovať moje citové výlevy, ako naposledy) 

Louis sa nám tu bude snažiť vyriešiť svoj malý problémik, no ako vždy, niečo sa zomelie.. Ale to už sa dočítate v kapitole :) 

Prajem vám veselú Veľkú noc aj spolu s Puppy <3 dúfam, že sa vám podarí ujsť pred tými krvilačnými potvorami, ktoré nás vykúpu vo vedrách ľadovej vody a zbijú korbáčmi :D 

Lots of love, Tamm x

Louis so skleslým výrazom zavrel dvere a s povzdychom sa o ne oprel. Nadával si za to, čo urobil. Nikdy tu nemal chodiť. Mal s Oliviou zostať doma v Štokholme. Prečo išiel práve do Londýna?

Nič také by sa nemuselo diať. On s Liv by žili s Chrisom šťastný život a Harry by sa určite postupom času vyrovnal so svojou stratou. Potom by si zobral Clarke, mali by deti a patrili by medzi najznámejšie páry v Spojenom kráľovstve. 

Trápilo ho, čo sa Harry chystá urobiť. No nech to bolo hocičo, nenechá si svoju dcérku vziať. Aj keď o nej Harry tie roky vôbec nevedel, nemá právo si ju len tak vziať. Ublížilo by jej to a Louisovi taktiež. Bola len malé dievčatko, Harry ju jednoducho nemohol zobrať so sebou, nepochopila by, prečo ju zobrali od ocka.   

Zhlboka sa nadýchol a zakričal: "Olivia! Zlatko, poď sem na chvíľku!" Dievčatku to netrvalo veľmi dlho, dupot jej nožičiek bol počuť už o chvíľku. Pri tom, ako bežala, jej kučierky viali vzduchom, a preto sa na ňu Louis díval so širokým úsmevom. Bola tak krásna. 

Vlastne by to bolo aj trochu divné, keby Harryho dieťa nebolo krásne. Bola krásna, no pre Louisa to bola istá kliatba. Čím viac rástla, tým viac sa podobala na svojho kučeravého ocka. A Louisovi týmto každým dňom pripomínala všetky spomienky. Všetky jeho chyby. Ale aj všetky jeho príjemné chvíle. 

Dievča sa naňho už dlho dívalo, čakalo na to, kedy jej ocko vysvetlí, prečo ju k sebe zavolal. Už vedelo, že premýšľa, a tak iba čakalo. Louis to totiž robil veľmi často. Uzavrel sa do svojich myšlienok a nevnímal okolitý svet. Olivia bola natoľko inteligentná, že si uvedomila, čo robiť, keď je jej ocko zamyslený. Stačí len počkať. 

Aj keď bol brunet uzavretý od okolitého sveta, unášaný vlnou myšlienok na minulosť, spozoroval Oliivinu prítomnosť. Jeho modré oči na nej spočinuli, síce mu chvíľku trvalo, kým ju začal stopercentne vnímať. 

"Čo si chcel, daddy?" Spýtalo sa dievčatko pozorujúc ho svojimi veľkými očami. 

"Povedz Chrisovi, nech ti pomôže sa zbaliť do kufra, dobre?" Kľakol si k nej a pohladil ju po jemných detských vláskoch. 

"Prečo sa mám zbaliť do kufra, daddy?" 

"Náš výlet sa skončil, Liv. Zajtra ideme domov a navštívime aj uja Liama!" Zvolal Louis naoko nadšene, aby tak donútil svoju dcéru k pozitívnej reakcií. Čakal, že bude protestovať, a tak si nechal v rukáve ešte zopár presvedčivých argumentov. 

"Ale DAADDYYY! Ja ešte nechcem ísť domov! Je tu pekne!" Kričalo dievča, pričom nahnevane duplo nôžkou o podlahu. 

"Liv, nemôžeme tu byť dlho. Už musíme ísť domov. Ak budeš poslúchať, kúpim ti novú barbie," žmurkol na ňu Louis, no dievča bolo prefíkané. 

"Harry mi už bábiku kúpil. Ja chcem byť tu!" Presne preto Louis nechcel, aby jej Harry kupoval nejaké hračky. Potom sa dala ťažko zmanipulovať a presvedčiť.