The Truth |l.s.|

Part 12 - To pay attention

Heyy, zdravím vás s novou časťou :) Nejdem si tu nejako vylievať srdce, pretože toto je zase taká neutrálna časť :D 

Dúfam, že sa vám bude páčiť a svoj názor vyjadríte v komentároch <3

All the love, Tamm xx

Louisovi v tej chvíli zabehol čaj, takže pred Harrym začal nekontrolovateľne kašľať. Dusil sa niekoľko sekúnd, zatiaľ čo sa Harry snažil nerozosmiať. Brunet totiž spozoroval, ako mužovi oproti začalo mykať kútikmi pier. Keď sa konečne trochu jeho kašeľ upokojil, bol pripravený pokračovať v konverzácií, pričom nezabudol na Harryho zagániť kvôli jeho reakcií. Mohol sa tam predsa zadusiť. Rozhodol sa, že svoj čaj dopije až vtedy, keď si bude istý, že ho Harry znovu nedovedie k infarktu. 

"Č-čo tým myslíš, Harry?"  vyjachtal zo seba Lou. 

"Myslím tým to, že chcem, aby ste bývali tu, v Londýne. So mnou," povedal Harry.

Louis to akosi nedokázal rozdýchať. Nebol pripravený na niečo také. Nemohol predsa žiť v tom istom byte s človekom, s ktorým mal tak zničený vzťah. Aj keby sa pred Oliviou pretvarovali, zistila by, že niečo nie je v poriadku. Bolo to veľmi bystré dievčatko. 

No to nebol jediný dôvod, prečo s tým nesúhlasil. Bál sa. Bál sa, že znovu Harrymu podľahne. 

"To nemôžeme, Harry. Nejde to," Louis so sklonenou hlavou nesúhlasil s Harryho návrhom. 

"Prečo by nešlo, Louis? Aj ja som jej otec, mám právo byť s ňou. Takto by sme nemuseli nič riešiť cez súdy. Budeme spolu bývať a postarám sa o všetko, čo budete potrebovať," hovoril Harry s takým pokojným hlasom, až sa ho Louis desil. 

Áno, bola to lukratívna ponuka, ale Louis jednoducho nemohol. Nedokázal by sa každé ráno zobúdzať s pocitom, že ho s Harrym delí iba pár stien a aj napriek tomu s ním nemôže byť. Ľahšie bolo, keď bol od neho na míle ďaleko. 

"Harry, si zasnúbený s Clarke. Nebudem dýchať ten istý vzduch v jednom a tom istom posratom priestore, ako tá... Tá...," Louis na ňu nenachádzal vhodné slová, ktoré by ho nerobili žiarlivým. 

"O ňu sa neboj. To sa nejako vyrieši. Je mi jasné, že by si do toho bytu ani nevkročil, keby tam bola Clarke. Vlastne, s ňou som absolútne nerátal. Ehm, to je jedno," zakašľal, "Clarke tam nebude. A ja budem v byte iba popoludní, keďže musím nahradiť svojho otca. Neboj sa, nebudem sa ti pliesť do života. Jediné, čo chcem, je byť s mojou dcérou." 

Tento výrok udrel Louisa do hrude tak silno a bolestivo, že sa pár sekúnd nedokázal nadýchnuť. Svoj pohľad presunul na šálku čaju, aby kučeravec neuvidel jeho belasé oči plniace sa slzami. Vedel, že si to spôsobil sám.

 Ale je to práve tá vec, ktorú chcel? Všetko, čo si žiadal, bol len kúsok šťastia preňho a pre malú Oliviu. Myslel si, že bol relatívne šťastný. Predsa len, mal Chrisa, dcérku, kamaráta Liama a byt v Štokholme. 

Ale stále mu niečo v tom čistom pocite šťastia chýbalo. Akoby mu vybrali kúsok srdca. Teraz už zistil, že to Harry mu mohol doplniť ten prázdny kúsoček. Nuž, v tejto chvíli sa cítil tak prázdny, ako to len šlo. 

Ešte pred výletom do Londýna neustále dúfal v to, že raz stretne Harryho, všetko si vysvetlia a ich vzťah skončí ako v rozprávke. Žiaľ, nežil v rozprávke, kde má všetko šťastný koniec. O Harryho prišiel. A už nebolo cesty späť. 

"J-ja neviem, Harry. Doma na mňa čaká Chris. Olivia bude chcieť byť aj s Chrisom, veď ho berie ako svojho druhého ro-" Harry Louisa zastavil tým, že prudko buchol do stola. Šálky čaju položené na stole sa trochu zahojdali, čo spôsobilo, že kvapky horúceho čaju skončili aj na Louisových nohaviciach.