The Truth |l.s.|

Part 8 - I might

Heyaa 

Viem, viem, takmer ku každej kapitole píšem môj negatívny názor na vlastnú kapitolu, ale to je už tak keď je človek od prírody pesimista :D 

Ľudia, ja neviem, čo so mnou je, ale v poslednej dobe (možno vždy, len mi to nikto nepovedal) píšem samé nudné sračičky. A pritom to ja sama nemám rada v príbehoch. Oh, neviem, možno to príde také len mne, no nie je to presne to, čo by som chcela. V hlave si vymyslím priebeh kapitoly tak.. dajme tomu povedať, "epicky" a nakoniec napíšem niečo, čo v sebe nemá tú tzv. šťavu. Dúfam, že ma chápete :D (Bože, ja som viac mimo, než Tomlinson)

Asi si kúpim nejaké lieky na ukľudnenie a vždy pred písaním kapitoly si dám dva tucty, lebo... viete... jednoducho si myslím, že to nie je ono. Nie je to to pravé orechové. 

Okay, dosť mojich filozofických monológov ...

Do tejto kapitoly som sa snažila dať čo najviac "šťavy" ako to bolo v danej situácii možné, takže dúfam, že ma neukrižujete a ja seba samú tiež nie :D :D 

Užívajte novú časť, 

Lots of love, yours pessimistic Tamm x

Harry Louisa horko-ťažko udržal na nohách, keďže sa nízky brunet absolútne rozhodol ignorovať gravitáciu. Kučeravý muž ho s povzdychom jednou rukou držal vo vzpriamenej polohe a tou druhou sa snažil zatvoriť dvere. Po pár pokusoch sa mu to konečne podarilo, a tak mohol zdvihnúť Louisa na ruky a odniesť ho k pohovke, na ktorú ho dal ľahnúť. 

"Harry," zašepkal znovu brunet pozerajúc naňho svojimi modrými očami podliatymi krvou. 

Vyšší muž sa tváril, že nepočuje Louisov hlas. Sadol si vedľa tela napáchnutého alkoholom a pomaly mu vyzliekal oblečenie. Louis pri každom jeho dotyku prudko vydýchol a niekedy začal mrnčať, pretože sa mu nechcelo prezliekať.

"Livie, zlatko, donesieš mi, prosím, ockovo pyžamo?" Spýtal sa Harry malého dievčatka, keď práve prechádzalo z kúpeľne do spálne. Dievča poslušne prikývlo a vydalo sa hľadať pyžamo pre svojho ocka. No po chvíľke vystrčilo svoju hlávku z dverí a oznámilo Harrymu, že ocko nenosí žiadne pyžamo. 

"Tak mi dones nejaké tričko, princezná," povedal jej s malým úsmevom na perách. 

Kučeravec posadil nízkeho muža, aby mu mohol vyzliecť spotené tričko. Louis neochotne zdvihol ruky, a tak mu mohol Harry pretiahnuť cez hlavu látku, ktorá mu väčšmi rozstrapatila už aj tak dosť strapaté vlasy. Brunet si okamžite naspäť ľahol na pohovku a tvár zaboril do vankúšov. Medzitým sa do obývačky vrátila Olivia s veľkým vyťahaným tričkom v rukách. Bolo vidieť, že ho Louis nosil veľmi často. 

Keď Olivia podala Harrymu tričko do rúk, chvíľku stála a dívala sa na svojho otca. Malou ručičkou mu odhrnula spotené vlasy z tváre a naklonila sa, aby mu dala bozk na dobrú noc. Potom sa otočila na Harryho, pokynula mu rukou, nech sa k nej nakloní, a potom venovala malý božtek aj jemu. "Dobrú noc, ocko. Dobrú noc, Harry." Dievča sa otočilo a pomalými krokmi sa dostalo do spálne. Ale ešte pred tým, než zavrelo dvere, zakričalo: "Keď sa postaráš o ocka, príď mi otvoriť bábiku!" 

Vysoký muž sa opäť usmial. Olivia ho robila veľmi šťastnou. Bol tak rád, že konečne existuje dôvod, prečo byť šťastný. 

Vo vrecku džínsov mu začal zvoniť mobil. Až vtedy si spomenul, že Clarke ho čaká dole v aute. Rýchlym pohybom si vytiahol telefón z vrecka a zdvihol. 

"Kde toľko trčíš, dopekla?" Z mobilu sa ozval rozhorčený ženský hlas. 

"Prepáč, Clarke, ale Louis je opi- ehm, je zaneprázdnený, a ja musím postrážiť Oliviu."