The Truth |l.s.|

Part 5 - Home

[A/N] Yes. Konečne. 
Akosi nám ide pridávanie častí v sequel ťažšie o.O ale za to môže škola a tak trochu lenivosť. No konečne som sa dokopala k zapnutiu compu a je to tu :) 
Inak trendovalo sa asi pred troma dňami - WhyWeBelieveInLarry - tak mi skúste do komentárov napísať, prečo si myslíte, že je larrie... rada si to prečítam :) 

Dúfam, že sa bude páčiť. 

Love u 

Puppy.

~~~~~

Louis si zanadával popod nos a vyšiel z kuchyne, aby znova videl len to, že ho jeho dcéra neposlúchla. 

"Olivia. Povedal som ti, aby si neskákala na tom gauči!" okríkol ju, na čo v skákaní prestala. Zamračila sa na neho s rukami pevne zvierajúcimi opierku na hlavu. Nevedela, že opierka je len zľahka pripevnená ku gauču a ľahko by mohla povoliť.

"Ale o-"

"Žiadne ale. A povedal som ti, aby si nedávala tie rozprávky tak nahlas!" 

Olivia sa zošuchla po opierke a sadla si so založenými rukami naprostred gauča. "Ale ja sa chcem pozerať!"

"Nezvyšuj na mňa hlas, Olivia," povedal ticho Louis pri tom, ako sa zohýbal pod konferenčný stolík, aby našiel ovládač k televizii.

"Ale ja sa chcem pozerať!"

"Olivia," prehovoril varovným tónom.

Malé modrooké dievča odulo nahnevane vrchnú peru a zazerala na svojho otca, ako sa snaží nájsť nie veľký ovládač. Nechystala sa mu však povedať, že ho má vedľa seba pod bordovým vankúšom.

"Ak ti poviem, že príde návšteva, počúvneš ma?" povedal s povzdychom a postavil sa na nohy. Odmietol sa ponižovať pred vlastnou dcérou, pretože dobre vedel, že ona vie, kde ten prekliaty ovládač je.

Olivia sa znova postavila na gauči a jednou rukou sa chytila opierky. "Kto?"

Louis si položil ruku na bok, druhú natiahol k Olivii s nadvihnutým obočím. Tá pregúľala očami, čo odpozorovala od svojho otca a ešte stále s rukou, ktorou sa istila, aby nespadla, sa zohla pod vankúš a podala mu pre ňu veľký ovládač. 

"Kto príde?"

"Harry."

Olivii sa na tvári objavil obrovský úsmev, kvôli ktorému sa cítil Louis ešte horšie. Každým dňom to bolo horšie a horšie. A nie len kvôli tomu, že sa Olivia na Harryho podobala, ale začala sa na neho vypytovať. Nerozumela, prečo plakal, keď ho našiel v hotelovej izbe. Nerozumela, prečo obaja plakali, keď prišla s Chrisom späť do nemocnice. A nerozumela, prečo ho Harry vyhodil z miestnosti po tom, čo na seba kričali. Mala milión otázok, na ktoré jej Louis nechcel odpovedať. Nevedel, ako jej má na ne odpovedať. Nemôže jej len tak povedať, že Harry je jej druhý otec. Že to nie je Chris. 

"Príde Harry?"

Louis ticho prikývol a položil ovládač na konferenčný stolík po tom, čo dal slabšie zvuk nejakej rozprávky. 

"Preto by si sa mala obliesť. Nechceš, aby ťa videl v pančuškách, či?" usmial sa a sadol si na kraj gauča. Jemne ju chytil za zadoček, aby nespadla, keď ju ťahal za ruku k sebe.

"Chcem byť princezná!" zvolala a rozosmiala sa, keď si ju Louis postavil na stehná a pobozkal ju na bruško skryté pod tenkým ružovým tielkom. 

"Veď ty už si," usmial sa a znova ju pobozkal na bruško.

"Daddy!"

Louis sa zasmial a zľahka ju pobúchal po zadku. "Nekrič," povedal s úsmevom a posadil ju vedľa seba. "Pôjdem ti zobrať nejaké oblečenie a ty sa zatiaľ rozčešeš, dobre?"