Stalker (sk)

j.

23.9.2015 Nedeľa

Prišla som domov až okolo druhej ráno, no nebola som na párty u Amy. Vyhodila ma totiž ešte pred dverami so slovami, že by som aj tak len sedela v kúte a čarbala si do denníčku.

To bolo naozaj hnusné. Nemala som ani najmenšiu šancu sledovať ho zistiť pravdu.

Namiesto toho som sa pomalým krokom vybrala až do centra. Cestou som ho stretla ruka v ruke s Julie a to mi ako potvrdenie stačilo. Neverím, že by ju podviedol. Ani keby má niekoľko percent alkoholu v krvi alebo halucinácie s jednorožcami. On je skvelý priateľ. Je také malé zlatko, ktoré by bolo do slova a do písmena schopné zniesť mesiac z oblohy, keby si Julie zmyslela.

Celú noc som presedela v nejakej dosť pochybnej reštaurácii, ak sa to dá tak nazvať. Vyjedala som tam koblihy, zmrzlinu a nad ránom som mala tortilu. Neviem síce ako to mohlo tak rýchlo prejsť, že som tam bola do jednej rána, no stretla som tam jedného veľmi milého chlapca.

Bavil sa so mnou celý večer a odviedol ma tým od myšlienok na to, aký som lúzer, keď ma ani na párty nepustia.

Nebol taký dokonalý ako on, no bol milý a to práve vtedy úplne stačilo.

O deviatej som zhasla a nedbala na to, že v jeho izbe sa svietilo o čosi dlhšie.