Stalker (sk)

v.

6.10.2015 Nedeľa

Žiadne záznamy

7.10.2015 Pondelok

Žiadne záznamy

8.10.2015 Utorok

Žiadne záznamy

9.10.2015 Streda

Žiadne záznamy

10.10.2015 Štvrtok

Žiadne záznamy

11.10.2015 Piatok

Žiadne záznamy

12.10.2015 Sobota

Celý týždeň nevykročil z domu. Nejedol. Nežil. Sem tam ho mama nasilu donútila niečo zjesť, keby nie, som si istá, že by umrel hladom ale bolo by mu to jedno. Bol vychudnutý, bledý a strhaný. Mal kruhy pod očami a vyzeral fakt príšerne.

Nikto by nepovedal, že toto je ten dokonalý chalan. Lámač ženských sŕdc. Miláčik študentov aj učiteľov. Športovec, prezident študentskej rady a predovšetkým milujúci brat.

Môj strach oňho bol silnejší ako môj strach pred ním. Odhodlala som sa a šla som k nim domov. Zazvonila som pod zámienkou, že som mu doniesla úlohy aj keď v skutočnosti som mala len tie z hodín, ktoré máme spolu.

Jeho mama na tom nebola o nič lepšie. Okrem toho, že jej umrela dcérka sa jej syn totálne zrútil. Neviem, fakt netuším, čo by som robila na jej mieste. Popravde, asi by som skončila v blázninci.

Jeho "kamaráti", ho neprišli ani len pozrieť. Nesnažili sa zistiť čo mu je alebo kde vôbec je. Bolo im to totálne u predele. Ako keby ani nikdy neexistoval.

Jeho mama ma pustila dnu. Asi myslela, že sme kamaráti a že mu zlepším náladu. Nemyslím si.

Ležal na posteli a pozeral do blba. Sadla som na jej okraj a chcela som ho utešiť pohladením. Pri mojom dotyku sa však strhol ako keby som ho popálila. Bolo mi to všetko tak neskutočne ľúto ale nevedela som ako by som mu mala pomôcť. Preto som mu len dala bozk na čelo a odišla.

Nezhasol. On totiž ani nezasvietil. No nespal. Viem, že nie.