Stalker (sk)

u.

6.10.2015 Sobota

Už to viem. On aj jeho rodina hneď po "raňajkách", aj keď nikto takmer nič nevložil do úst a keď aj, tak nedobrovoľne, sa vydali do nemocnice.

Boli pre Molly. Jej drobné telíčko nechali vo veľkom mraziacom boxe v márnici až do pohrebu, teda aspoň myslím. Umrela. Mala príliš veľké a závažné zranenia. Aj napriek veľkému úsiliu všetkých doktorov sa ju nepodarilo zachrániť.

Celá rodina plakala. Len z diaľky som sa prizerala tomuto nešťastiu. On už, ... Už nebol ako predtým. Jeho oči potemneli do tmavomodrej, síce ich mal uplakané ale ja viem, že to nebolo pre to. To čo sa stalo ho zmenilo a poznamenalo na celý život.

Rodina strávila deň spolu. Vybavovali nejaké telefonáty, pravdepodobne ohľadom pohrebu a potom sa šli prejsť do parku, kde chodievali s Molly.

Mala som pocit, že si za tento totálne príšerný deň oči vyplačú. Počasie sa samozrejme nezabudlo prispôsobiť a prinieslo parádny lejak. Mám rada dážď ale dnes sa to vážne nehodilo.

Odišla som skôr. Sedela som pred domom na verande zatočená v deke. Počúvala som depresívne pesničky v sluchátkach. Videla som ako sa vrátili domov. Keď vystúpil z auta, nešiel do domu ako jeho rodičia. Zostal stáť uprostred dažďa. Z celého hrdla zakričal a kopol do smetného koša. Totálne sa nervovo zrútil a mlátil do koša. Už to nie je môj dokonalý chlap. A možno ani nikdy nebol.

O deviatej zhasol a tváril sa že spí. Ja som vedela, že nespí aj napriek tomu, že som ho nesledovala.