Stalker (sk)

p.

30.9.2015 Nedeľa

Sedela som na múriku pred našim domom a jedla som sendvič. Čmárala som si do notesa náčrtky jeho tváre, keď ma niekto vyrušil. Zatienil mi a teplé ranné lúče už nedopadali na môj notes. Svoj pohľad som premiestnila na rušiteľa. To on. S hrôzou som si pritisla notes k telu aby nezahliadol obsah. Neskoro.
"Kreslíš naozaj pekne." povedal a prisadol si. "Ako to, že som ťa tu nikdy nevidel ? Bývaš tu nie ?" spýtal sa a ukázal pri tom na dom za nami. Prikývla som a snažila som sa nezošalieť s toho, že vedľa mňa sedí.
"Si nemá ?" povedal odrazu po chvíli ticha. Pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu a mala som chuť prepadnúť sa pod zem. O tomto som predsa vždy snívala, že sa mi prihovorí, že si ma všimne. Teraz je to tu a ja som mu zatiaľ nepovedala jediné slovo.

Chvíľu sme sedeli v hlúpom tichu. Jednostaj som sa ošívala a nevedela kľudne posedieť. Potom sa zdvihol a odišiel. Len tak a bez akéhokoľvek vysvetlenia. Nerozumela som ničomu.

O desiatej zhasol a ja som s mojimi myšlienkami prebdela takmer celú noc.