Babenky vážne ma to mrzí že som nepridala časť tak ako som to slúbila ale ja vám to vynahradím...
,,Nicolle, kde si bola celú noc?"spýtala sa ma mama.
,,Ehm...no...ja som bola...na..na prchádzke"koktala som.
,,S kým?" ,,Ehm...s Justinom"zamrmlala som
,,Aha,tak to je potom v poriadku"usmiala sa mama(aby ste to pochopili,tak jej mama je rada že je konečne s chlapcom,pretože od kedy sa rozišla s Thobiasom tak nemala žiadny vzťah)
Úsmev som jej opätovala a po schodoch som sa vybrala so izby.Do obeda som z nej nevyliezla a celý čas som rozmýšlala nad tým čo sa ráno stalo.Vĺastne ani neviem prečo som tak reagovala.V tom ma z premýšľania vytrhlo pípanie.Prišla mi SMS...Bolo v nej:Nicolle,prepáč mi to ja nwm čo to do mňa vošlo.PREPÁČ.Dúfam že sa medzi nami nič nezmenilo:)
Tak toto ma prekvapilo.Vlastne on sa mi nemal za čo ospravedlňovať.Ja som sa mi mala ospravedlniť.Odpísala som mu:To je v poriadku.Dnes to platí?Myslím tým tú izbu.
Skoro hneď mi odpísal.Jasné že platí,prídem po teba okolo 13:30.No paráda.Je 12:30.Zo skrine som si zobrala oblečenie,ktoré tvorili čierne kraťasy s vysokým pásom,ktomu biele tielko,oranžová košielka a kotníkové čižmičky na podpätku.
Vošla som do kúpeľne a hneď som si to namierila do sprchy.Rýchlo som sa osprchovala a obliekla som sa.Namaľovala som sa ale nie veľmi.Mne veľa make-up netreba.
V kuchyni som si zobrala jablko,keď práve niekto zazvonil.Rýchlo som sa ubula a otvorila dvere.Pri dverách stál vyškerený Justin.No koho som mohla čakať.Z jeho úsmevu sa mi podlamovali kolená.Vyšli sme von a smerovali sme to k jeho bielemu lamborghiny.
,,Ideme?"spýtal sa a ako správny gentleman mi otvoril dvere na aute.Nastúpila som a o malú chvíľu aj on.Celú cestu sme boli ticho až to bolo trápne.
,,Čo potrebuješ kúpiť?"spýtal sa razom
,,No asi všetko..."povedala som
,,Aha a aj farbu?"spýtal sa a videla som mu iskričky v očiach
,,Áno,pomôžeš mi?"
,,Jasné milujem maľovanie"
,,OK a akú farbu by si zvolil?"usmial sa
,,samozrejme že fialovú,ako mám ja"
,,OK"
,,My sme v pohode že?"spýtal sa s nádejopu v hlase.
