Captured Freedom

Prológ

Čo je to sloboda? Existuje také niečo vôbec? Môže byť nekonečná, tak ako ju všetci opisujú?..

Moje meno je Anabell Rosaline Parker. To priezvisko mám od otca - Američana a to druhé od mamy - Angličanky. S mamou som žila až doteraz v Bournemouthe. No moja mama neprežila autonehodu, ktorú si neustále vyčítam.

*PRED 3 MESIACMI*
"Mami, ver mi, choď doprava!"
"Bell, veď to je obchádzka, to tam neprídeme ani za dve hodiny."
"Veď tadeto chodíme vždy! Prosím."
"Dobre, ako myslíš..."

"Ehm...mami...ešte stále si mi nič nepovedala o mojom otcovi."
"Prepáč Bell. Si na to ešte dosť malá."
"Mami prosím."
"Teraz ni..."
"Mami?"
"Vidíš to?"
"Ummm.. Asi áno..
BRZDI!"
+++
"Čo je s ňou pani doktorka?"
"Je to dosť zlé. Má vážny otras mozgu, otvorené rany po celom tele a je ešte stále v kóme."
"A bude v poriadku?"
"To nie je isté. Uvidíme o pár dní."
"A ako je možné, že mám len pár škrabancov?"
"Tomu naozaj nerozumiem. Jednoducho šťastie."
"Môžem ju ísť pozrieť?"
"Je v kóme. Ale pravdaže, môžeš."
"Ďakujem veľmi pekne."

"Mami? Ak sa prebudíš, prosím ťa odpusť mi. Za všetko môžem ja..."
"..Bell? Si to ty?.."
"Mama? Nemôžem tomu uveriť! Ľúbim ťa!
"Ja ťa ľúbim viac Bell... A nič dôležitejšie nie je..."
"Ja viem... Mami? Mami?
Mami!! Prosím, ozvi sa!!!!..."
+++
Rodičia sa rozviedli keď som nemala ani rok. Prečo? Nikdy som sa to nedozvedela.
O otcovi som sa snažila dozvedieť veľa vecí. Nielen od mamy. No jediné čo som zistila, že sa volá Antony Parker.
Moja mama sa volala Elizabeth Margarite Edwards. Znie to až prehnane anglicky.

Dôležité ale je, že ma súd pridelil do opatery svojho otca. To znamená, že sa z tohto nádherného anglického mestečka sťahujem do rušného amerického Portlandu.
To mesto mi nevadí, jediného, čo sa bojím je...
...on

Tak to je začiatok nového príbehu :) zatiaľ to veľmi lákavi nevyzerá, no uvidím ako to bude pokračovať a ako vás to bude baviť :)