Captured Freedom

1. časť

Je presne 11:25. Som v londýnskom letisku a o 15 minút otvoria môj gate. Zbalila som si len nevyhnutné veci: oblečenie, knihy, hygienické potreby a podobné veci, no aj tak som zaplnila dva kufre a jednu menšiu tašku. Domov mi prekvapivo nechýba. Priateľov som nemala, všetky materiálne veci mám a to mi stačí.
Čo mi však chýba, je mama. Preto som z domu odišla. Každý jeden predmet mi ju pripomínal.
Je jedna vec ktorú som si so sebou zobrala, aby mi ju pripomínala. Je to malá sponka, ktorú mi dala keď som ešte ani nechodila do školy. Mala žltkastú farbu a bola v tvare labute.
Labute boli práve jej obľúbené zvieratá. Zvieratá sú to pekné, no nevidím na tom jednu rozumnú vec, ktorá by sa jej na nich mala páčiť.
Malú labuť som držala v ruke a nepremohla som sa slzám. Radšej som ju odložila do vrecka.
Mala som ešte chvíľku času, tak som si odskočila na toalety. Úprimne, nemala som tušenia, jde by mohli byť, a tak som len blúdila po letisku. Po pár minútach som ich našla, vykonala som si potrebu, umyla ruky a vyšla von. Po pár metroch som al zistila, že vo vrecku nemám moju labuť. Ihneď som sa vrátila ku WC a hľadaju ju. Pred toaletami tiež nebola a bola som naozaj zúfalá. Zrazu som len počula hlboký hlas nejakého chlapca a otočila som sa.
"Našiel som to, nechýba ti to náhodou?" ukazoval mi moju labutiu sponku
"Ou... Áno, je moja. Neviem ako ti mám poďakovať."
"Je to v pohode, rád som pomohol"
"Ďakujem ešte raz veľmi pek.." prerušil ma
"Za málo." odvetil a odišiel

Keď som sa vrátila, gate akurát otvorili a nezostalo mi nič iné ako čakať. Zatvorila som oči a premýšľala som...