Po necelých troch týždňoch sa nič nezmenilo. Sedela som doma, čítala si knihy, pozerala nejakú nudnú telku, prípadne niečo upratovala. Nuda.
Akurát, že sa zajtra idem do školy. Celkom sa teším, aspoň, že budem mať čo robiť.
Školu si predstavujem ako nejakú typickú strednú z amerických filmov. Basketbalové družstvo, roztlieskavačky a ostatné - nepodstatné - skupiny, ako klub fyzikov, tanečníkov, básnikov, rockových nadšencov a podobne. V podstate mi je úplne jedno kde ma zaškatuľkujú. Viem kde patrím ja a to mi stačí.
Po prvýkrát som z veľkého kufra vybrala moju školskú tašku, ktorá bola značne pokrčená, ale nevadí.
Zbalila som si tam pár zošitov, pero a ceruzku a hodila som tašku pod stôl.
Veľa vecí naozaj nie je potrebné.Zvyšok dňa som robila to čo vždy. Nič.
Tak ďalší diel. Neviem, či to má vôbec zmysel písať, a tak prosím vás zanechajte nejaký malý komentík, aby som videla či sa tu niekto vôbec nájde :)
°Romy°
YOU ARE READING
Captured Freedom
DiversosPríbeh o 17-ročnej Anabell, ktorá stále rozmýšľa čo je to sloboda a čo je to láska...