Captured Freedom

12. časť

Aha, no čo už.
Jediná cesta bude, asi keď poviem, že tú sprostú Kelly zbožňujem, čo je samozrejme to posledné, čo by som o nej mohla povedať.
"Pán riaditeľ, ja.." absolútne nič som zo seba nevedela dostať.
"Nič takého by ma v živote nenapadlo."
Riaditeľ bol celý čas ticho, a bez myknutia tváre ma zobral do riaditeľne.

"Dobrý deň, Anabell. Viem, že ste tu nová, ale takéto správanie nemôžem tolerovať." akoby nevidel čo sa deje v škole.

"Pán riaditeľ, ja som to určite nebola. Skúste si pozrieť záznamy z kamier, uvidíte, že som nevinná." keď som to dopovedala, neuvedomila som si, že to tak bude asi naozaj vyzerať. Rozprávala som sa s ňou a keď som odišla, niečo sa tam stalo. To však stále nič nedokazuje.

"Samozrejme, ale chcem počuť, ako sa k tomu vyjadríte vy."

"Veď ste to práve počuli." tuším, že takto by som sa s ním nemala rozprávať, no on je tu ten, ktorý mi neverí.

"Odíďte z mojej riaditeľne, dám vám vedieť, čo zistíme." cítila som sa ako po niekoho vražde.
Ale myslím, že vražda autority našej dôležitej Kellinky tiež nie je na zahodenie.

Teraz sa znovu všetky hlavy otočili na mňa. Spôsobil to hysterický krik Kelly, alebo riaditeľ?
Dozviem sa, že v podstate oni dvaja dokopy. Na obrovskej plazme v hlavnej chodbe sa premietajú dnešné správy. Celé to bol len podfuk.
Zjaví sa tam redaktorka, ktorá hlási, že Kelly si na seba nastražila pasť a spustila ju, keď som pri nej stála. Dokonca podplatila riaditeľa, aby ma mohol potrestať.
Kto to ale zistil?
Keď správy skončili, stála som ako stĺp, no všetci na mna zízali. Potom z dave niekto vykríkol: "Nech žije Bell! Nech žije Bell!". K nemu sa pripoja ďalší a celá chodba znie mojim menom.
Ale prečo? Za to, že na mňa Kelly nastražila pasť? Amerika je naozaj divná.
Na ústach mi vybehol nenápadný úsmev a lovila očami po mojom záchrancovi.
Následne som ho videla. Mal gaštanovohnedé vlasy, mohutnú postavu a viac som si z diaľky všimla.
Ale aj tak mi niekoho pripomínal. Samozrejme, že je to vylúčené, neviem ako by sa mohol teleportovať z Anglicka až sem.
Pozeral sa pokojným výrazom a hľadal niečo. Vzápätí sa na mňa pozriel a jeho pokojný výraz vystriedal nejaký divný výraz a utekal preč.
Nevedela som čo mám robiť, a tak som sa bezmyšlienkovite rozbehla.
"Stoj! Čo to malo znamenať?"

"Nedoženieš ma! Vzdaj to!"

"Už sa z toho nedostaneš! Povedz mi čo si zač a prečo mi to robíš?"

V okamžiku zastal a vydychoval zo seba vzduch. Rozhliadol sa okolo seba a následne ma schytil za ruku a vtiahol tam, kde nás nikto neuvidí.

"Som Henry. Henry Garrick."

Neviem, či to niekto číta, ale diely budú rôzne dlhé, takže keď urobím teraz krátky, tak nabudúce vám to vynahradím. Momentálne sa budem snažiť popridávať čo najviac častí.
Ďakujem za každé jedno prečítanie, som z toho naozaj nadšená ☺
°Romy°