Captured Freedom

14. časť

"Henry! Si normálny? Vypadni z tadeto!" hovorila sol tlmeným hlasom, aby ma niekto náhodou nezačul.

"Po-čkaj..Bell!!" brodil sa živým plotom, ako keby v živote nevidel dvere.

"Hovorím, že vypadni." tentoraz som už naozaj kričala.

"Vy-drž. Prosím."

Poslúchla som ho a čakala som. Nebavilo ma to, ale videla som, že je celý spotený a zadychčaný. Myslím, že sem bežal až od školy.

"Bell. Je to veľmi dôležité. Počúvaj ma." ešte stále sa snaží chytiť dych.

"Veď počúvam." povedala som bezstarostne.

"Bell... ako začať. Vieš, po tom incidente s farbami." zastal a pozrel sa na mňa, ako keby čakal, že na to niečo poviem.

"Tak celé sa to zvrhlo. Roztlieskavačky sú zatvorené na dvore, futbalisti v telocvični a bohaté paničky v tých svojich luxusných autíčkach na parkovisku. Členovia klubu 'chemikárov' sa posmievajú prvákom v jedálni."

Neviem čo na to povedať. Viem prečo sa to stalo, ale musím sa ho to spýtať.

"Ale... ako to?"

"Po tom nepodarenom incidente sa Kelly naštvala a všetky bohaté paničky s ňou odcupitali do svojich áut. Šprtov teraz nikto nekomentoval, takže teraz vládnu nad všetkými, čo majú horšie známky než oni. To znamená celá škola."

Samozrejme to dávalo zmysel. Len si neviem predstaviť toho priblblého Toma Jeffsona ako niekoho "šikanuje".

"Športovci nemali chuť dostávať múdre rady od šprtov. Radšej zvolali tím a išli si zahrať americký futbal. A čo roztlieskavačky? Futbalistov teraz nezaujímali, takže sa tiež radšej schovali."

Vôbec som nevedela, čo jedna hlúpa chyba v systéme môže spraviť. Vlastne ani neviem, či je to zle. Veď šprti sú v siedmom nebi! Ostatným to možno tiež nevadí.
Som strašne sebecká.

Nastalo mŕtve ticho. Idem to napraviť, alebo nie?

"Anabell. Ja viem, že premýšľaš. Ale musíš niečo urobiť."

Definitívne potvrdil, že tam musím ísť.