Captured Freedom

7. časť

"Dobré ráno." slušne som sa mu pozdravila.
"Ehm..dobré ráno." vedela som, že niečo skrýva, ale bola som nervózna a nechcela som to riešiť.
"Oci, môžem ísť do obchodu kúpiť niečo na jedenie?"
"Aha... počkaj, zoberiem si veci a pôjdem to kúpiť ja."
"Ale preč...,"
"Pôjdem tam ja!" zvrieskol po mne a rýchlo som zmĺkla.

Je toto možné? Nemôžem zájsť ani do obchodu? O čo mu stále ide? Veď takto žiť nemôžem. Ochvíľu mám ísť do školy. Ani do tej ma nepustí?

+++

Na druhý deň sa mi sníval zas ten istý sen. Uvedomila som si, že sa výčitiek nikdy nezbavím. Zabudnúť sa jednoducho nedá.
Vyliezla som z postele, umyla si zuby, osprchovala sa a prezliekla som sa. Zbehla som dole po schodoch a išla sa najesť. Otec mi kúpil nejaké hamburgry a podobné somariny. Najedla som sa a robila to čo vždy. Absolútne nič. Zapla som si telku a pozerala nejaké filmy. Nič dobrého nedávali, a tak som sa musela uspokojiť s nejakým brutálne romantickým filmom.
Jasné, je 10:00 a otec je tu. Dobehla som k nemu a povedala, nech mi niečo kúpi na obed. Ako vždy, nepríčetne prikývol a sadol do auta. Samozrejme ma predtým zamkol.
Vrátila som sa k môjmu "úžasnému" filmu a čítala ďalšiu knihu.