Chef Master

6. kapitola

Louis:

Obtrel sa o mňa a vtedy akoby mnou prešiel elektrický prúd... Bolo to, akoby to spravil naschvál a preto som celý zčervenal. „Nie je ti teplo?" spýtal sa. „Ani nie," odpovedal som. Chytil som si líca a celé horeli. Zrejme si musel všimnúť ako sa červenám. Ale môže za to on! Nemal sa o mňa obtierať.

„Tak fajn..." odmlčal sa a zatváril sa nechápavo. „Postrúhaj mrkvu a čili!" hovoril rázne Harry. Aj keď som to ešte pred tým nerobil, nemohlo to byť tak ťažké! Zobral som už očistenú mrkvu a začal ju strúhať. Najprv mi to išlo dosť ťažko, no potom som si určil dosť rýchle tempo. Zobral som čili a priložil som ju k strúhadlu.

Zastruhol som si do prsta. Nebolo to nič bolestivé, no tiekla mi z toho krv. „Ty si sa porezal? Hmm? Poď so mnou," povedal a držal mi prst nad zemou aby som nedostal svoju krv do zmesi mrkvy a čili. Viedol ma ku stene, kde visela malá červená krabička. Vybral z nej náplasť a nalepil mi ju na ranu. Zdvihol som pohľad a pozrel sa do jeho krásnych zelených očí. Boli neodolateľné a ja som sa v nich strácal.

Pustil mi prst a odkašľal si. „Tak ja to dostrúham," usmial sa nervózne Harry. Zobral čili a hneď to bolo postrúhané. Prenechal mi miesto pri doske a ja som to s radosťou hodil do panvice s cesnakom. „Mamka ťa nikdy neučila variť?" spýtal sa z ničoho-nič. „No... Ja som sa od nej odsťahoval asi keď som mal osemnásť. Nemala kedy ma to naučiť. Aj keď je asi najlepšia kuchárka pod slnkom," povedal som šťastne a spomínal na moju mamu.

„Vieš s kým sa tu rozprávaš?" zavtipkoval Harry. Začal som sa smiať a on somnou. Chvíľu sme sa voľne rozprávali o jeho reštaurácii a potom som panvicu vypol. Postavil predomňa hrniec a ja som doňho napustil vodu. Potom mi podal cestoviny a ja som ich tam všetky nasypal.

Po chvíli bolo všetko urobené. Harry vybral dva taniere a ja som tam naservíroval rezance. Snažil som sa, aby to na tanieri nejak vyzeralo. Pridal som tam zmes mrkvy a čili a on tam nastrúhal veľa parmezánu. Začali sme jesť a bolo to výborné. Každá jedna príchuť sa miešala s tou druhou a bol to dokonalý kuchynský orgazmus.

„Na to, že som varil asi prvý krát je to výborné!" pochválil som sa. „Máš pravdu. Je to fakt dobré!" pochválil ma dokonca aj Harry. Chvíľu sme sa rozprávali a ja som bol len rád, že sa ma nespýtal na otázku, kde a čo robím. Nechcelo sa mi vysvetľovať mu, že som kritik reštaurácií. Bojím sa, že by na mňa nakričal, že som mu to nepovedal hneď, a že som sa do tohto púšťal. Určite by mi povedal, že mám dosť peňazí na zaplatenie naozajstného učiteľa. Mňa to dodnes vlastne vôbec nenapadlo.

„Rád by som ťa ešte niekedy videl," povedal keď sme dojedli. Zase som trochu zčervenal. Aj keď som nemal prečo. Vytiahol mobil a ja som sa na neho zmätene pozeral. „Idem ti dať svoje číslo," povedal Harry s úsmevom. Tiež som sa usmial a vytiahol si mobil.

Nadiktoval mi číslo a ja som mu dal svoje. Zobral som si demitovú bundu a išli sme ku vchodu. Zastali sme pred dverami a on povedal: „Ehm... Tak niekedy nabudúce Louis?" Kľudne aj zajtra! , kričal som pre seba. Zdvihol som k nemu pohľad.

Je strašne krásny! Biela čiapka mu neuveriteľne sedí k jeho dokonalým hnedým kučerám. Pery ako jemné vankúšiky a tie jeho zelené oči... Odkašľal si. „Áno, tak nabudúce," povedal som a vyčaril som úsmev. Chvíľu som naivne čakal, že ma obíjme. Ale nestalo sa... Potlačil som teda dvere a zakýval mu keď som už bol na odchode. Odkýval mi a ja som sa otočil dopredu.

Chvíľu som kráčal po strede ulice, ale potom som sa ešte raz otočil, pretože som na chrbte cítil niečí pohľad. Tiež sa na mňa pozeral! No hneď čo ma uvidel, otočil sa a kráčal niekam preč. Usmial som sa sám pre seba.

Večernú oblohu Londýna osvetľovalo tisíc malých hviezd a ja cítil tú jedinečnú atmosféru. Chcel som sa prejsť a vyčistiť si hlavu, no bola dosť zima. Zavolal som si teda taxi, ktoré ma hneď odviezlo domov.