Chef Master

10. kapitola

Louis:

„M-myslel som, že..."

„Že čo? Včera to nebolo nič viac, len sex!" nakričal na mňa Harry. V živote som sa necítil tak ponížene. Sklopil som hlavu a pustil som slzy. Tak ja debil som pešo prešiel polku Londýna, kvôli tomu, že mi chýba a on?! On si tam šuká s nejakým chlapom! Myslel som, že aj preňho to znamená viac, ale asi som sa mýlil. Sakra mýlil! Pokračoval som v ceste a utieral si slzy z očí.

Sadol som si na lavičku v jednom parku. Bola krásna sobota. Slnko svietilo, vtáky spievali, no ja som sa cítil, akoby bol ten najčernejší deň. Nesnažil som sa vyhýbať láske, ale chcel som tomu nechať voľný priestor. A keď sa tá príležitosť už naskytla, sadol som na lep prvému, čo o mňa prejavil záujem. A takto to dopadlo.

Neregistroval som dosť zrejmé pocity asistentky Simona, Eleanor. Nevšímal som si dievčatá, ktoré sa chichotali, keď okolo mňa prešli. Som gay. A to sa mi teraz vypomstilo.

Pokrútil som nad sebou hlavou a chystal sa vstať z lavičky. Ale nejako sa mi nechcelo. Zavibroval mi mobil a ja som dúfal, že to nebude Harry. Odblokoval som ho a keď som na obrazovke uvidel jeho meno, prekrútil som očami a chystal sa ho znova odložiť, keď mi zavibroval ešte raz, neudržal sa a otvoril ju:

Harry:3 : Loui, prepáč mi to. Ja som nevedel, čo robím. Prosím začnime odznova :)

Harry:3 : Čo tak o desiatej? ;)

Nechcel som mať s ním už nič spoločné! Teda... Vlastne môj rozum nechcel, moje telo na neho reagovalo ako včera večer. Srdce mi bilo ako splašené a ja som cítil jemné motýlie krídla v mojom bruchu. V tvári som sa červenal a prsty sa mi klepali. Ako oklamať rozum? Jednoducho: Chcel som sa predsa naučiť variť. Zasmial som sa sám nad sebou a tak srdce zvíťazilo.

Ja: Možno by som ti to mohol odpustiť... Ale iba ak do dnešného receptu zakomponuješ čokoládu :D O desiatej môžeme :)

Ja viem, ja viem... Odpustil som mu príliš rýchlo. Ale kto by nepodľahol kučeravým vlasom, zeleným očkám a jamkách v lícach? Vstal som z lavičky a usmievájuc sa ako retard som sa vybral domov.

Neskôr:

Stál som pred dverami a pozeral sa na svetlo vo vnútri. Posledný krát som sa zhlboka nadýchol a otvoril dvere. „Lou!" Harry vyletel zo stoličky a hneď ma objal. Snažil som sa nepanikáriť, pretože som bol v náručí svojho crusha, no nepodarilo sa. Srdce mi splašene bilo, ako vždy keď ho vidím. Ale chcel som byť trochu odťažitý, aby si uvedomil, že to čo spravil, sa robiť nemá. A tak som mu objatie neopätoval. Len som si užíval dve silné ruky, ktoré sa okolo mňa točia a jeho vôňu, ktorá sa mi do mozgu vpisovala každým nádychom.

Po chvíli sa odo mňa odtiahol a oboma rukami chytil moje plecia. „Zabudnime na to, Louis. Okay?" spýtal sa a čakal, dokým som nepokýval hlavou. Nežne ma chytil za ruku a ťahal do kuchyne. Na pultoch boli vyložené všelijaké suroviny ako múka, cukor, vajcia... Zmätene som sa na neho pozrel a on sa ku mne nahol a po chvíli dopadania jeho teplého dychu na moju tvár, nadšene povedal: „Budeš robiť palacinky!"S úsmevom som na neho vzhliadol a hneď som sa presunul za kuchynskú dosku. Úsmev sa mi prehĺbil, keď som uvidel obrovitánske balenie čokolády. Všimol si to a jemne sa zachichotal.

Pripravoval som recept presne podľa jeho slov a v miske sa to začínalo podobať na cesto. Strčil tam jeden prst a potom si ho začal ocucávať. Pozeral sa mi pri tom do očí a ja som mal pocit, že to robí naschvál. Pozrel som sa radšej na misku aby sa tu náhodou nezopakoval včerajšok. Nechcel som mu dať potom ako sa vyspal s nejakým "štetkošom".

„Je to fajné," pochválil ma Harry a ja som zčervenal. „Teraz by som ťa mohol naučiť, ako ich vyhadzovať. Čo myslíš?" spýtal sa ma s nádejou v očiach. Prikývol som. Smutne sa na mňa pozrel a nalial trochu cesta na rozpálenú panvicu. Chytil ma za obe ruky a pritlačil ich ku rúčke panvice. Cítil som celé jeho telo na tom mojom. Ovládal moje pohyby rúk a vyhodil do vzduchu palacinku, že sa otočila a spadla druhou stranou.

„Skús to sám," zašepkal mi do ucha a jeho veľké jemné ruky opustili tie moje. Nalial som si tam kus cesta a rozlial po panvici. Zodvihol som ju a išiel vyhodiť do vzduchu. Chvíľu som sa na to psychicky pripravoval a potom som ju vyhodil. Ako sa to stáva poprvý krát každému, nebola dopečená a prilepila sa priamo na strop. Harry bol v kŕčoch a ja som si tiež nemohol pomôcť a začal som sa hlasno smiať.

Po pár nepodarených pokusov o vyhodenie palaciniek sme už tie vydarené plnili roztopenou horkou čokoládou. Ozdobili sme ich šľahačkou a kúskami jahôd. „Mh...mmh...mmmh..." prežíval som každé sústo. Boli neskutočné. Dokonca lepšie, ako tie čo robila moja mama. Bolo ticho, ktoré prerušovali len moje vzdychy nad úžasným jedlom. Zrazu mi však Harry vybil dych s otázkou:

„Lou? Ako ty vlastne pracuješ?"