Epilóg

579 99 17
                                    

Louis:

„Naozaj to chceš?" spýtal som sa neisto Harryho. Stáli sme na chodníku pred reštauráciou a pozerali smerom hore. „Samozrejme, Lou!" povedal nadšene a jednou rukou si ma za pás prisunul bližšie. Nad dverami stále svietilo päť hviezdičiek, no neónový nápis The Four Crosses sa tam už nenachádzal. „Už to tam zaveste!" kričal Harry na robotníkov a nedočkavo prekrútil očami.

Jeden robotník držal nápis z jednej a druhý z druhej strany. Za nami stálo niekoľko paparazzi, no nás chránila ochranka. Počul som len blesky fotoaparátov, ktoré vychádzali od chrbta a tlkot môjho srdca. V Harryho objatí som sa cítil neuveriteľne bezpečne aj po tom dlhom čase, čo sme spolu. Obzrel som sa na nich, no skoro ma oslepilo. Radšej som rýchlo otočil hlavu späť a so zatajeným dychom sledoval prácu robotníkov a elektrikárov.

Nad dverami, vedľa piatich hviezd už svietil nápis Hazz and Lou a ja som sa skoro roztopil. Nechcel som síce aby zmenil názov, pretože niektorí ľudia naozaj nemajú radi homosexuálov a nebudú tam chodiť len kvôli jeho orientácii, no on sa nedal odbiť. Na každý dobrý argument, prečo by to nemal robiť odpovedal len Milujem ťa a ďalej to neriešil. Ale keď to tam už viselo, nedokázal som svoje nadšenie skrývať.

Striedavo hádzal pohľad na nápis a na mňa. Obzrel sa dozadu, mykol plecami a vyzdvihol ma do vzduchu, kde sa so mnou otočil a zakončil to romantickým bozkom. Vedel som, že na ďalší deň to bude v každých novinách. Fotoaparáty cvakali ako šialené, no ja som vnímal len teplo a chuť jeho pier.

Harry sa zmenil. Už to nie je ten šéfkuchár, ktorý bez mihnutia oka niekoho vyhodí, alebo oprie o stôl. Teraz je to môj zamilovaný blázonko. Ja mu pomáham v kuchyni teraz už našej reštaurácie. Včera prepísal polovicu na mňa a možno sa raz zmení na rodinný podnik. Síce nikdy nebudem variť ako on, no som mu vďačný za každé jedno doučovanie, ktoré sa každý večer "nečakane" zvrhne.


Chef MasterWhere stories live. Discover now