Chef Master

12. kapitola

Harry:

Ubehli už tri týždne od posledného pohľadu do krásnych modrých očí. Ani som nesnažil cez to preniesť. Viem, že by to nešlo. A tak každý boží deň premýšľam nad tým, prečo sa mi ten najroztomilejší človek musel vŕtať do súkromia kvôli tomu aby ma zničil. A prečo som tým nádherným oceánovým očiam musel tak rýchlo podľahnúť.

Bol som ako vymenený. Dokonca som odvtedy z mojej kuchyne nikoho nevyhodil. Ale Louisa som už nekontaktoval. Pár krát som hypnotizoval mobil, no keď som už k nemu natiahol ruku, odpustenie zo mňa vyprchalo. Ublížil mi ako nikto predtým, pretože k nemu jedinému som niečo začal cítiť.

Akurát som bol v kuchyni a varil našu špecialitu: The Four Crosses' Rizoto. Je to obyčajné rizoto s hráškom, cherry paradajkami a mätou. Robieval mi to môj otec keď som bol malý, a odvtedy je to moje najobľúbenejšie jedlo. Hodil som očami po hodinách, ktoré viseli na stene a zistil, že už len chvíľu do zatváračky. Ponáhľal som sa preto ešte viac.

O desiatej sme zatvárali a ja som si vyčerpaný sadol do svojho auta a celou cestou ku mne som si spieval, aby som nezaspal. Keď som zastal, všimol som si, že mám niečo v schránke. Vytiahol som teda kľúče a vybral som z tade nejaké noviny. Kráčal som pomaly dovnútra a užíval som si každý krok na čerstvom vzduchu. Otočil som si noviny k sebe, aby som prečítal aspoň názov. Mám dosť veľa predplatených novín a väčšina z nich vychádza práve v tomto období.

Skoro ma vystrelo keď som si na prvej strane prečítal Spaces. A je to tu zas. Už teraz viem, že si pri každom prečítanom riadku budem predstavovať toho nechutne roztomilého a neodolateľného zradcu. Nahlas som si povzdychol a odomkol som.

Zo šálkou horúceho čierneho čaju som si sadol za stôl a v rozklepaných rukách som držal ten jediný dôvod. Dôvod zmeny mojej osobnosti. Nalistoval som na poslednú stranu, kde bolo nehorázne veľa kritík. Názvy reštaurácií som len preletel pohľadom a zastavil sa na tej, ktorá sa ma týkala:

Ako poslednú tu máme reštauráciu The Four Crosses, lebo ako sa hovorí: najlepšie nakoniec. Oslnila ma už na prvý pohľad. Výzdoba bola originálna a moderná. Z gastronomickej stránky určite súhlasím s piatimi Michelinovými hviezdičkami, ktoré jej boli prednedávnom udelené. Jedlo bolo naozaj chutné a menu obšírne. O kreativite všetkých kuchárov nepochybujem aj vďaka umeleckým dielam na tanieroch. Určite odporúčam navštíviť ju. Za milé pohostenie a obrovský gastronomický zážitok by som chcel poďakovať hlavne sympatickému a obetavému majiteľovi Harrymu Stylesovi.

Hodnotenie: *****

Pri posledných riadkoch moje líce chytali odtieň červenej a keď som si to uvedomil, zarazil som sa a uceľoval spomienky na to, ako ma zradil. Aj keď v tomto článku nebolo napísané žiadne moje „temné tajomstvo", ako som čakal. Nebolo tam nič o mladých pomocníkoch a mojom veľmi vrúcnom vzťahu k nim. Vŕtalo mi hlavou, prečo to napísal tak krásne, aj keď ma mohol zruinovať. Potom som si však všimol, že je tam napísané niečo zaujímavejšie:

Mojím zamestnaním som ublížil niekomu veľmi blízkemu a preto som sa rozhodol odísť. Chcem sa poďakovať všetkým čitateľom za oddané čítanie týchto novín každé dva mesiace. Dúfam, že sa vám môj nový zástupca Niall Horan bude páčiť rovnako ako ja. Bežte do sveta a ochutnávajte rôzne dobroty! Veľké ďakujem. Váš L.T.

Držal som noviny v rozklepaných rukách a so zatajeným dychom som si tieto riadky čítal znova a znova. Po chvíli zbesilého čítania som zdvihol pohľad od novín a začal som tuho rozmýšľať. Možno mi nechcel ublížiť, možno to len musel spraviť. Možno mu to nariadili v najvyššej redakcii a možno mu zakázali povedať, kto v skutočnosti je.

Pleskol som sa po čele. Hodil som noviny do útrob izby a natiahol sa po mobil. Chvíľu som sa len pozeral na otvorený Louisov kontakt a premietal si v hlave, čo by sa asi mohlo stať. Zrejme by mi nezdvihol. Preto som si ho dal do zadného vrecka a schytil kľúče od auta. Rozhodol som sa, že pôjdem rovno za ním.

Cestou som rozmýšľal nad tým, prečo mi vlastne nič nepovedal, keď som ho obvinil. Prečo mi nepovedal, že mu prikázali aby prišiel v utajení? Prečo od mamky odišiel tak skoro? A ako sa vôbec dostal k tomu povolaniu? Mal som na neho toľko otázok. Pridal som plyn, aby som pri ňom bol čo najrýchlejšie.

Prudko som zabrzdil pred jeho domom a chvíľu som sa prehováral, aby som vystúpil. Potrebuješ ho! skríkol hlas v mojej hlave, a donútil ma tak vystúpiť. Kráčal som ku jeho dverám a spomínal nato, keď sme tadeto išli spolu. Usmial som sa a zčevenal som nad tou nádhernou spomienkou.

Keď už som bol blízko jeho dverám, započul som krik. Spomalil som a poriadne sa započúval. „Nie Briana! To nie je moje dieťa. Nemôžem za to, že ty sa niekde spiješ a potom nevieš, s kým si tehotná. Som gay a ani som na tej párty nebol!" započul som Louisov krik a následne otváranie dverí. Stála tam celkom vysoká blondína s obrovským bruškom. Ihneď som pochopil ich rozhovor a všimol si niekoľko sĺz na jej tvári.

Zotrela si ich, nasadil neutrálny výraz a nevšímavo prešla popri mne. Štetka! preblesklo mi hlavou. Našťastie nezatvorila dvere a ja som tak mohol ľahko vkĺznuť dovnútra. Rýchlo som zabuchol aby si myslel, že to spravila ona. Louis stál chrbtom ku dverám a na tvári mal položené dlane. Potichu som kráčal k nemu, no podlaha zaškrípala a ja som mohol vidieť, ako celý stuhol.