Chef Master

11. kapitola

Harry:

Celý čas bol tak nejak utiahnutý, dokonca mi ani neodpovedal, len prikyvoval. Chcel som prísť k nemu, zobrať jeho červené líca do dlaní a pobozkať ho. Ale nechcel som na neho tlačiť. Vedel som, že sa nejde prestať hnevať po tom čo sa mu ospravedlním. Nehorázne som si vážil, že sem naozaj prišiel. Nikdy predtým som sa neozval niekomu, s kým som už spal. Louis bol výnimka. Krásna výnimka.

Jeho palacinky boli ako on. Chutili výborne.

Ale aj tak som bol stále zarazený z toho, že sa so mnou nerozprával. Položil som mu teda otázku, na ktorú mi nebude môcť iba prikývnuť: „Lou? Ako ty vlastne pracuješ?" Jeho ustráchané oči vystrelili a spojili sa s mojimi. Asi mu zabehlo a on sa začať dusiť. Pribehol som k nemu a začal som ho búchať po chrbte. Po chvíli prikývol aby som ho už nechal a už len dokašlieval.

„Si v poriadku?" zaujímal som sa. „Hej..." odpovedal neisto Louis. Pripadal mi strašne nervózny. „Tak?" povedal som, aby pokračoval. „No... vieš... tak... ehm- poznáš... poznáš noviny Spaces?" koktal nervózne. Normálne som mal pocit, akoby sa začal triasť. „No samozrejme," odpovedal som s úsmevom.

„Tak tam," usmial sa Louis. Po prvý krát za tento večer sa usmial. Nemohol som z jeho krásnych pier od čokolády spustiť oči. „Fakt? A ako presne?" spýtal som sa prekvapene. Počul som ako nahlas preglgol a nič mi nedávalo zmysel. Predsa pracuje v najznámejších novinách Veľkej Británie a on sa hanbí? Naozaj som sa v tom strácal.

„Vieščojetamtárubrikaoreštauráciáchtaktopíšemja," zašomral si popod nosom a ja som mu ani slovo nerozumel. „Nerozumiem," povedal som s úsmevom a čakal na jeho odpoveď ešte raz. „Vieš čo je tam tá rubrika o reštauráciách, tak to píšem ja," povedal najtichšie ako sa dalo, ale ja som ho aj tak rozumel.

„ČO?!" zakričal som. „Ty mi chceš povedať, že ty píšeš tie kritiky? A ty si prišiel kvôli tomu, aby si ju napísal o tejto reštaurácii, že? Veď si sa mi mal aspoň ohlásiť, nie? Veď tak sa to robí! Že ty si sa mi chcel dostať do súkromia a potom zo mňa dostať nejaké temné tajomstvo na reštauráciu?" prekvapením som si zakryl rukou ústa a spracovával to, čo som teraz zistil. Vrel vo mne hnev a cítil som ako mi na krku vybehla žila. Prudko som vyletel zo stoličky a kričal som na neho: „Jasné! Toto je váš štýl. Je vám jedno, či hráte na city, alebo nie. Si presne ako tie ostatné novinárske krysy!"

Už som si predstavoval ako tresnem dverami, dokonca som očami vyhľadával svoj kabát. No došlo mi, že to tu patrí mne. „Vypadni!" skríkol som a vystretým prstom som ukázal na dvere. Louis vyzeral zlomene, no nehovoril nič. Možno sa mu to už stalo, kto vie. Hneď ako odišiel, vošiel som si rukami do vlasov a jemne sa zaťahal.

Keď som dnes ráno videl jeho uslzené oči, myslel som si, že ku mne niečo cíti. Teraz len viem, aký dobrý herec Louis je. Teda ak je jeho meno vôbec Louis. Pod článkom je vždy napísané len L.T. „Ach, prečo ja?" spýtal som sa do ticha. Spravil zo mňa toto, len kvôli jednému článku v novinách. Cítim sa zvláštne, pretože som skoro nikdy na nikoho nebral ohľady a keď sa objaví niekto taký, že by som bol schopný na ňom byť prilepený ako osa na lízatku, vykľuje sa z neho niekto takýto.

Nikdy mu na mne nezáležalo. Chcel iba ten podrbaný honorár.