Ona.
*Všetci hľadáme niekoho, koho démoni si budú rozumieť s tými našimi.*
Rozprávali sa veľa. Tak veľa, až zablúdili do tém, do ktorých by s inými ľuďmi nebolo bezpečné zájsť. Spolu však mohli. Povedala mu o šepkajúcich hlasoch, ktoré počuje. Ktoré na ňu nežne prehovárajú. Ticho sa prihovárajú. Nikdy neprestávajú...
„Každý sme šialený svojím spôsobom," prehovoril ticho, keď jej slová odzneli a stratili sa v nemých spomienkach miesta, kde sedeli.
„Aj ty počuješ hlasy?" spýtala sa ho s nádejou.
„Nie. Hlasy nepočujem. Ale v noci... si po démonov v mojej hlave prichádzajú tí skutoční démoni. Pokúšajú sa zaplniť prázdne miesta v mojej duši. A ak ich tam nechcem vpustiť, snažia sa ju zo mňa vytrhnúť. To je však jediná vec, ktorej sa nevzdám. Jediná vec, ktorú mám. Ak už mi na tomto svete nezostane nič, tak moja duša áno. Moju myseľ si môžu vziať, už si ju vzali, ale dušu mi nevezmú."
Ticho, ktoré medzi nimi zavládlo, prehlušoval len zúfalý nárek vetra.
„Každý sme šialený svojím spôsobom," zašepkala nakoniec s očami upretými do ďalekého Zamyslenia.
YOU ARE READING
Ten Mladík a To Dievča.
Teen Fiction„Vždy som ho chcela spoznať. Toho mladíka s minulosťou a bez budúcnosti. Nežijúceho ani v prítomnosti, len v tichu zavretých úst uväzneného v prázdnote svojej mysle. Toho s melancholicky modrými očami a smutným pohľadom padnutých viečok, perami vykr...
