10. On

116 18 2
                                    


On.

*Svetlo sa miluje ľahko. Ukáž mi svoju temnotu.*

Sledoval, ako odchádza. Pred očami mal stále jej úsmev, ktorý v sebe nosil všetku smutnú krásu jesenných večerov.

Prekvapilo ho, že si vybrala knihu, ktorú sám prečítal nespočetnekrát. A zároveň prekvapený vôbec nebol, akoby práve to od nej čakal. Z jej odchodu aj príchodu mal zvláštny pocit, ktorý nabúral všetky tie zaužívané a nemenné, ktoré v sebe nosil už tak dlho.

Vzal do ruky zápisník a pero, pretože odrazu mal o čom písať. Mal o kom písať.

Spratal papiere, zhasol svetlo a odišiel z tichej knižnice. Dvere sa za ním spolu s nápisom „Zatvorené" zavreli a postavy z kníh mohli povychádzať do opustenej miestnosti, pretože tam nezostal nikto, kto by ich zahnal späť.



Ten Mladík a To Dievča.Donde viven las historias. Descúbrelo ahora