Ona.
*Peklo je prázdne. Všetci diabli sú tu.*
Pozerala dole, na ulice nočného centra, vzdialené od nich osemdesiatmetrovou výškou. Pohojdávala nohami a sledovala tých malých ľudí, ktorí o sebe mali také veľké predstavy, ako sa náhlia cestami svojho života. Sedeli spolu na kamennom zábradlí opustenej mestskej zvonice. Pred pár týždňami prišli na to, že sa sem dá nepozorovane vlámať, a odvtedy odtiaľto hľadievali na západy slnka. Niekedy zostali ešte dlhšie, aby sa nechali pohltiť nočnou oblohou, ku ktorej mali zrazu akosi blízko.
Neboli jediní, kto tu o tom vedel. Párkrát sa obišli s podivnými indivíduami, ale nikto nerobil problémy. Rešpektovali, že aj niekto iný potrebuje od toho tam dole ujsť.
Teplý letný vzduch sa jej hral s vlasmi a na jasnej oblohe dominoval kosák mesiaca. Zdalo sa jej, že sa nakláňa dopredu, akoby chcel spadnúť. Možno ho už nebavil ten opakujúci sa cyklus jeho samého aj sveta, na ktorý musel hľadieť.
Neuvedomovala si, že si prstami prechádza po bedrách zakrytých tričkom, až pokým ich nezastavila v pohybe jeho ruka.
„Od čoho ju máš?" spýtal sa ticho. Naklonila hlavu a chvíľu sa snažila prísť na to, ako si dal dokopy jej pohľad na mesiac s jej jazvou. Potom si uvedomila, že vie, že tam je, pretože tú jazvu v tvare kosáku pozná. Nepoznal len jej príbeh.
Možno bol čas ho povedať.
KAMU SEDANG MEMBACA
Ten Mladík a To Dievča.
Fiksi Remaja„Vždy som ho chcela spoznať. Toho mladíka s minulosťou a bez budúcnosti. Nežijúceho ani v prítomnosti, len v tichu zavretých úst uväzneného v prázdnote svojej mysle. Toho s melancholicky modrými očami a smutným pohľadom padnutých viečok, perami vykr...
