Ten Mladík a To Dievča.

34. On

On.

*Ak láska nie je šialenstvo, tak to nie je láska.*

Hodiny plynuli okolo nich, potápali sa do alkoholu a nevracali sa späť. Mal v sebe viac drinkov, než vedel spočítať, a ona tiež. Krv mu prúdila v žilách, bolo mu teplejšie a dýchal rýchlejšie, jeho myšlienky nemali zábrany a miešali sa s činmi.

Niekde medzičasom si stihol rozopnúť čiernu košeľu a ona mu teraz blúdila rukami po nahej hrudi. Nikoho si nevšímali a nikto si nevšímal ich. Chodili tam len zblúdené duše, ktoré sa na chvíľu vytratili na miesto, ktorého sa nedotýkala realita. Všetci mali príliš veľa práce so žitím vo vlastnom svete na to, aby sa starali o svety iných.

Pritiahol si ju bližšie, ich telá tancovali v jednom rytme a on mal stále pocit, že to nie je dosť blízko. Pohrýzla ho do krku a uskočila mu z dosahu. 

Pokračovali v spoločnom tanci, ale už sa nedotýkali. Bol ako jej matador. Cítil ju, chápal ju. Snažil sa ju k sebe nalákať a zároveň sa ňou nenechať zabiť. Vzdoroval jej a mohol ju skrotiť. Bol jediný, kto mal povolené to spraviť, a zároveň jediný, kto to mohol dokázať. 

Krútila sa okolo neho, jej oči v sebe mali oheň aj hnev, ktorý sa prebil na povrch z hĺbok, do ktorých ho zatlačila. Bola preňho nebezpečná a vedela o tom. Vlasy mala strapaté, linky rozmazané. Niekedy sa jej pery vykrútili do tvaru vrčania, keď ho pokúšala svojou blízkosťou, a potom odtancovala zase ďalej. Vysmievala sa mu, hrala sa s ním. Zvádzala ho. Na povrch vyplávala tá časť jej, ktorú doteraz nepoznala ani ona sama.

A on sa zvádzať nechal. Zabudol na fakt, že to on ju má lákať s červenou šatkou. Nechal sa nalákať až k nej a ona mu so smiechom skočila do náručia. Boli opití alkoholom, atmosférou aj jeden druhým. Po čase, ktorý vyzeral ako celý život, sa cítili naozaj živí.