Taylor Wilde I. (SK) {DOKONČENÉ}

Chapter 8

Zabuchla som dvere a čo najpomalšie som sa vyzula. Bolo asi jedenásť hodín. Bola som tam tak dlho. Pomaly som prešla do obývačky. Hneď sa rosvietilo.

"Ahoj oci." usmiala som sa dosť falošne. "Bola som..." ukázala som na dvere a zamotala sa.

"Bol tu Jack a všetko mi vysvetlil. Musíme sa porozprávať." zúžila som oči, nemám to naštudované ale ako asi reagujú rodičia keď je ich dieťa vlkodlak? Tak pokojne ako môj otec asi nie.

"Čo konkretne ti povedal?" možno mu povedal že som odpadla a on ma našiel, možno to nerozvíjal do tej nadprirodzenej časti.



"Povedal mi že si Oghi." založil si ruky na prsiach. Jack samozrejme nič nevynechal aj keď mohol. "Posaď sa." sadol si na sedačku a ja som si prisadla, pripadám si fakt divne.

"Oci ja fakt neviem o čo ide. Som v tom všetkom nová." pretrela som si tvár. Je toho proste moc, naozaj moc.

"Taylor, my sme to s mamou vedeli od narodenia. Si vládkyňou živlou. Nevieš to ovládať a preto sa počasie správa podľa tvojej nálady. Keď si bola malá tak sme sa furt sťahovali lebo ako dieťa si furt plakala čo spôsobovalo tornáda a iné katastrofy. Neskôr sme ti vymysleli pravidlá kde si mala svoje pocity udržať v normále. A to s tým vlkom."

"Oci, ja niesom uhryznutá! Som rodený vlk." pozrela som na neho s nádejou že mi dá aj na toto vysvetlenie.

"Áno, aj o tom vieme. Nesmieš to povedať nikomu. Jackovi som o tebe povedal všetko a aj to že si bola uhryznutá v predošlom meste. Nesmieš to nikomu povedať." jeho tvár brala vážny výraz.

"Prečo?" jednoduchá otázka.

"Rodený vlk je predurčený k tomu aby bol alfou. Bola by si konkurencia pre Jacka, mohol by ťa zabiť a tak sa zbaviť konkurencie. Zobrali ťa do svorky ako uhryznutého a nie rodeného vlka. Taylor, nikomu ale naozaj nikomu to nesmieš povedať." chytil mi tvár do dlaní. Prikývla som.

"Odkiaľ toho toľko vieš?" zamumlala som.

"Viem o svojej dcére všetko. Aj tvoja babka, náčelnička ovláda živly. Je to dedené. Ale to už by stačilo pre dnes." postavil sa.

"Oci? Môžem poslednú otázku?" spýtala som sa so slzami a on sa na mňa otočil a zdvihol obočie. "Mama zomrela v lese, zabil ju vlkodlak?" stiekla mi slza z môjho oka, nezabúdaj že ak sa zosypeš tak pravdepodobne privoláš Cunami.



"To neviem. Zistím to." podišiel ku mne a dal mi pusu na čelo. "Už si choď ľahnúť, na dnes toho bolo až moc." zase som prikývla a mlčky vyšla schodmi až do svojej izby. Ľahla som si ale nezaspala. Veď ja som vlkodlak, som stvorenie ktoré v rozprávkach zabíja. Veď ja som zožrala Červenú čiapočku, teda nie tak celkom. A tie živly? Asi by som sa to mala naučiť ovládať ale s tým mi môže pomôcť len babička a trepať sa na druhý koniec USA preto aby som sa naučila nezabíjať počasím, zaujímavá teória. Každopádne sa musím naučiť ovládať svoje ja, svoje zlé vlčie ja. Musím sa naučiť ovládať premenu. Ale koho požiadať? Jack rozhodne nie nakoľko ten by mohol prísť na to že som rodený vlkodlak. Neviem prečo ale mám pocit že Thomas je jediný kto by ma mohol niečo naučiť povie mi narovinu všetko , niekedy aj to čo nechcem počuť. Zajtra sa ho spýtam v škole aj keď viem že ho budem asi musieť vydierať lebo ma neznáša, myslí že mu chcem rozbiť svorku. Myslím že toto mi zmení život od základov.