Taylor Wilde I. (SK) {DOKONČENÉ}

Chapter 18

"Takže sa ti hneď priznal?" spýtal sa pre istotu Thomas. Hovorím mu našu dojemnú storku s otcom, aj tak by na to prišiel.

"Jop, a mimochodom bol to lovec vlkodlakov takže na mňa nič neskúšajte." vítazoslávne som sa usmiala a vyplazila jazyk.

"Hahaha." sarkastický smiech Thomas? Naozaj? "Teraz sa sústreď na boj. Musíš vedieť použiť svoje pazúre." vytasil ich na mňa. "Dokážeš ich použiť aj bez toho aby si sa menila celá." ďakujem za názornú ukážku. Pff, toto som cvičila doma takže som mu to hravo ukázala. "Už vieš meniť oči?" zhrbil obočie.

"Áno, nejako som tu bariéru prelomila včera s otcom a dokážem to." názorne som mu ukázala moje žlté oči.

"Perfektné." zatlieskal ironicky. "máš môj obdiv." prevrátil oči a ja tiež. Proste som šikulka. Jeho sarkastický úsmev však zvážnel. Vietor začal byť silnejší a listy zo stromov lietali až nenormálne silno. "To robíš ty?" pozrel na mňa zmetene. Robím to ja? Nepociťujme žiadny zvláštny pocit. Záporne som zakývala hlavou. Vietor zo silnel a ja som sa presunula k Thomasovi.

"Čo sa deje?" pozrela som vydesene na Thomasa,myslím že tiež nevie.

"Dúfam že nie to čo si myslím." vydesený pohľad mi opätoval.Vietor bol taký silný že som musela zavrieť oči nakoľko mi inteligenti sme stáli presne proti nemu. Zrazu zastal. Žiadny náznak vetru, nič. Pomaly som otvorila oči a skoro mi vypadli jamky. Stáli pred nami...ehm...ja neviem čo to je! Napol človek a napol had. Mali spodnú časť hadiu a vrch tela mali ľudský. Boli to ženy, tá v strede ma bola černoška a bolo vidieť že má rešpekt. Naozaj neviem čo mám čakať ale Thomasov pulz bol v norme. Veď sú pred nami niečo ako hadí kentaury! Hadí chvost a podprsenka! Skvelé!

"Prichádza." povedala tá v strede najhoršie bolo že to zašepkala. Ale dosť nahlas. Bolo to syčanie. Zdesene som na ňu pozrela. "Prichádza, a nie sám."

"Kto?" povedal odvážne Thomas. Toto mu závidím.

"A niekto odchádza." pozrela na neho, vlastne na neho pozerala furt. Absolútne nechápem o čom kecajú ale Thomas nevyzeral vydesene.

"Kto?" zvýšil hlas Thomas.

"Chester." ako náhle to povedela tak sa rozpútala vojna vetru. Keď prichádzali bolo to oproti tomuto veľmi slabé. Bolo to tak silne že som spadla na zem. Keď to konečne prestalo tak som vydesene pozrela na Thomasa.

"Čo to bolo?" pomaly som sa pozbierala. Nejako som si začala zvykať na tieto mysteriózne veci.

"Zmije." oprášil si ruky.

"Čo to je?" som najviac mimo ako sa dá. Okei, zmija je had ale neviem či ti to neušlo. Oni boli tak trošku aj ľudia, napól!

"Sú to, taký prorokovia. Dokážu predpovedať. Ale len zlé veci." pozrel na mňa vážne. Zamyslela som sa na ich slovami. Niekto prichádza a niekto odchádza. Veta ako vystrihnutá z hororu. A ja som na detektívky ľavá, takže.

"Kto prichádza a odchádza?" znela moja ďalšia otázka. Thomas sa v poslednej dobe hrá na Wikipédiu.

"Musíme ísť k Jackovi." pozrel na mňa vážne a ja som pochopila že sa niečo deje. Niečo fakt vážne. Aj keby som neviem ako chcela. Meno Chester mi blúdilo hlavou. Kto to asi je? Teraz sa ho to nejde pýtať, je rozrušený ale čo mám povedať ja?