Taylor Wilde I. (SK) {DOKONČENÉ}

Chapter 29

"Prečo to tak komplikujete? Ste len malí 16-ročný fagani!" odpľul si Chester a zaprel svoju paličku do zeme. 

"Jackova smrť nebude zbytočná." prehovoril Thomas.

"Serem ti na Jacka chlapče, daj mi Taylor." povedal kľudne Chester.

"Nie. Preto sme tu, nedáme ju." povedal tiež kľudne Thomas, ako ja mu túto vlastnosť alebo talent závidim. Klepem sa ako neviem čo a asi hodím šabľu. Chudák Jordan predomnou.

"Bola to vaša voľba." široko sa usmial a palicou ukázal na nás. Vlci sa jeho  chrbtom sa raketovo do nás pustili, nie tak pomaly ako po prvý raz, ale rýchlo a krvilačne. Všetci z našej svorky sa premenili na vlkodlakov a začali vlky prepodávať, hrýzť, odhadzovať...katastrofa. Chrisi napínala luk a v'daka svojej dokonalej mierke sa vždy trafila, Lucy tu našťastie nebola. Všetci niečo robila iba ja som bola premená a pozorovala situáciu so slzami v očiach. Zvuky sa zlievali do kňučania, revu alebo výkrikov. Naši začali byť unavený zatiaľ čo Chesterovej armády vlkov iba pripúdalo. Už som nemohla stáť. Videla som ako vlk skočil na Troyeho ktorý jeho hlavu drtil v rukách aby neprišiel o tú svoju, rýchlo som pribehla a napichla na svoje nechty neznámeho vlaka. Troye len kývol a hneď sa pustil do ďalšieho zatiaľ čo ja som pomáhala ostatným nakoľko na mňa vlky neútočili. Akurát som jedneho hodila do stromu a sledovala ako jeho nehybné telo padá na zem a zrazu som započula prvé slovo. Výkrik.

"Thomas!" zakričal Will a môj pohľad spadol na Thomasa ktorý ležal nehybne na zemi a krvavý fľak mu pokrýval brucho. Niečo sa vo mne zlomilo. Bežala som cez všetkých a hneď si k nemu kľakla. Chytila som mu ruku a pozerala mu do očí. Jeho oči sa pozreli na mňa.

"Teraz je ta sladká chvíľa kedy mi máš dať pusu a povedať že ma miluješ." sarkasticky sa usmial a slza mu stiekla po líci. Musela som sa usmiať.

"Neznášam sladké filmy." utrela som si slzu ale to mi bolo na hovno platné keďže začalo slabo a potichu pršať.

"Ani ja, takže mi daj five ako náznak slabého priateľstva Wildová." nastavil druhú ruku a ja som mu daľa tľapku.

"Neumieraj." zavzlykala som. "Prosím." zašepkala som.

"Neskoro." dal hlavu nabok a zavrel oči. 

"Thomas!" začala som s ním triasť. "Thomas!" zakričala som ale nič. Len nehybné telo v mojej náruči. A vtedy to prišlo, to čo som nikdy necítila. Niečo to vo mne zlomilo, niečo čo nedokázala zlomiť ani moja matka svojou smrťou. Thomasa som položila na zem a postavila sa. Cez všetkých vlkov som dovidela na Chesterovú postavu. Stál a tváril sa výťazne zatiaľ čo ja som v sebe hromadila všetky pocity za celý môj život. Postavila som sa do pozície a zarevala som. Tak že mňa samu to prekvapilo a všetkých to stoplo. Presne ako vo filme, ako keď stlačíte na ovládači STOP, to som práve spôsobila. Vlky sa stiahli späť za Chestera, asi cítili že sa niečo deje. Niečo čo dokážem len ja. 

"Choďte k Thoamsovi!" zhúkla som na moju svorku a tí sa asi zo strachom presunuli k Thoamsovi. Môj hnev však nebol kompletný, práve naopak teraz išiel vyvrcholiť. Už som nevedela ako to spustiť a tak som začala zjapať. Bol to výkrik na jeden nádych ktorý odštartoval divoké stádo jeleňov spoza môjho chrbta. Jelene veľkosťou ako Bigfoot  splašene bežali jedným smerom rovno na Chestera a vlkov. Jelenie stádo nemalo konca, prestala som kričať ale stádo jeleňov stále bežalo a nemalo konca. Obchádzali ma a ja som zistila veľkosť mojej moci, môjho hnevu. Stádo jeleňov už prešlo a po Chesterovi a jeho svorke nič neostalo, len veľký otáznik. Pozrela som doprava a videla spytavé pohľady a uslzené oči. Moju nahnevanú tvár vystriedalá bolestná, Thomas. Pomaly som k ním prišla a čupla si k nemu. Pravdepodobne by som mala vyskúšať spraviť ešte jeden zázrak. Chytila som jeho ruku a priložila si ju k líci, bola to čistá imrpovizácia. Spomenula som si že Thomas je vlastne môj najlepší priateľ a všetko čo som spravila bolo vlastne vďaka nemu. Začali m padať slzy po líci a dostali sa k nemu na ruku. Otvorila som oči a videl ako moja slza steká po jeho dlhej ruke a necháva za seou stopu. Stopu zlatej svetelkujúce  farby, postupne sa týchto stôp spravilo hrozne veľa a po celom tele. Boli to jeho žili ktoré svietili vďaka mojej slzy po celom jeho tele. Machuľa krvi sa pomaly zmenšovala z jeho košele až tam vôbec nebola, mlčky som spolu so svorkou sledovala svoje dielo. Zrazu všetky jeho žily zhasli. Zatajila som dych a čakala. Zrazu sa nadýchol a hneď posadil. Prvé čo som sa mu hneď hodila okolo krku a začala mu plakať slzy šťastia do ramena. 

"Ty žiješ." zašepkala som pomedzi vzlyky.

"Mňa sa len tak nezbavíte." zaškeril sa. Odtiahla som sa od neho a prezrela pohĺadom cez každého. Vyvalené pohľady, nechápave pohľady, pervérzne pohľady....to bude zase vysvetľovania, zapnite google.