Taylor Wilde I. (SK) {DOKONČENÉ}

Chapter 23

"Myslíš že ich presvedčíme?" pozrela som na Chrisi. Prešiel týždeň od toho útoku. V celku sme sa zhodli že je načase zažiť dobrodružstvo. Thomas sa mi asi vyhýba ale nedávam mu to za zlé. Občas sa pozdravíme a to hlavne škole. Chrisi sa učí ako bojovať od môjho otca. Zajtra idem ku babičke.

"To fakt neviem. S Rorym som sa od vtedy nevidela a celkovo. Will nám to zakazuje, ale...dúfam." pozrela na mňa svojimi modrými očami. Prikývla som. Zrazu nás vytrhol z našich myšlienok rachot. Otvorila som okno a hneď sa mi do izby nahrnuli všetci, doslova. Troye, Will, Lucy a aj Thomas.

"Máte niekto plán ako ho presvedčiť?" prehovorila som. Troye si prezeral moju knižnicu ako vždy, Will si prisadol k Chrisi na posteľ, Lucy ma objala a sadla si do kresla. Ostala som tam stáť len ja v strede izby a Thomas si sadol na parapetu môjho okna.

"Dúfali sme že nám pomôžete." prelistovával knihu Troye. "Nevedel som že čítaš Shakespeara." zdvihol knihu Hamlet. Musela som sa usmiať.

"To nie je moja. Patrila mame, milovala ho." usmiala som sa.

"Mala by som nápad." povedala Lucy. Vlastne sme si všetky (Chrisi, Lucy a ja) sadli. Lucy sa ukázala ako dobrá priateľka. Všetci sme jej hneď venovali pozornosť. "Rory ma zakázané schádzanie sa s Chrisi. Dovoľ mu to." posledná veta smerovala k Willovi.

"Chceš aby som dovolil Chrisi sa schádzať s Rorym? Preskočilo ti?" vyštartoval na ňu. Chrisi sa však nápad určite páčil.

"Vieš že ho milujem." chytila ho za ruku a pozrela mu do očí.

"Ale on ťa zabije!" postavil sa zo zaťatými sánkami. "Nie, nie..." záporne kýval hlavou na každého.

"Aj tak si k sebe nájdu cestu a takto to môžme aspoň využiť aby nám Rory pomohol." konečne sa ozval Thomas.

"2 roky! 2 roky im v tom bránim. Viem že sa stýkajú ale nechcem aby to tak pokračovalo." oprel sa o môj stôl.

"Milujem ho Will. A vždy budem." povedala som slzami Chrisi a vybehla s izby. Will sa obrátil na buchnutie dverí a už už išiel za ňou ale stopla som ho.

"Vy to tu vyriešte." povedala som a vybehla tiež. Určite bežala na balkón. Potvrdila som si to keď tam stála opretá o zábradlie a ešte k tomu aj vzlykala. Prišla som k nej. "V pohode?" úžasná otázka Taylor!

"Jasné." usmiala sa pomedzi slzy. "Len mi je ľúto že nechce aby som bola šťastná." máchala rukami. "Keby mal on ľudskú priateľku, nebránila by som mu." sadla si na plastovú soličku v rohu balkóna.

"Ja myslím že na ten plán prikývne." povedala som dosť sebaisto ale vlastne som si nebola moc istá ale Will je múdry, pochopí že im v tom nezabráni. "Sľubujem." zašepkala som a chytila jej ruku. Ona sa usmiala. Dlžila som jej to. Vtedy v lese ma chytila za ruku a preto sama viem že to dokáže ukľudniť.

"Myslíš že to vyhráme? To s Chesterom?" už sa ukľudnila.

"Neviem, dúfam."povedala som pravdu.

"Už ste nejako vyriešili ten bozk s Thomasom?" utrela si slzu. Vlastne ani neviem, vyriešili sme to?

"Asi áno. Bolo to nutné." mykla som plecami ale úprimne? Som z toho debil. Ale pri tej myšlienke ma až mrazí. Bolo to pekné, nič viac. Zdvihla som pohľad na Chrisi ktorá sa usmievala ako mesiačik na hnoji.

"Páči sa ti." povedala sebavedomo. Mne skoro zabehlo.

"Čo?! Nie!" potriasla som hlavou. Thomas sa mi nepáči, je to idiot. Nie, vylúčené. Viem čo je láska a toto rozhodne nie je láska.

"Thomas je fakt správny chalan." to už viem Chrisi. "Fakt je ťažké sa mu dostať pod kožu ale ty si to zvládla za týždeň." usmiala sa do vzduchu. "Mám ho rada a preto som rada že sa páči práve tebe. Lucy totižto moc nemusím ale čo, veď sme baby." mávla rukou a ja som sa musela zasmiať a ona somnou. Vážne som sa mu dostala pod kožu? Blbosť.

"Ideme ich tam skrotiť?" ukázala som izbu.

"Jasné." hneď sa postavila a utekali sme chodbou do izby. Vošli sme a začali debatiť. Prešlo to, Chrisi bola celá bez seba a Will určite nevidel svoju sestru tak žiariť, úprimne? Ani ja.