Taylor Wilde I. (SK) {DOKONČENÉ}

Chapter 19

Z lesa sme vyleteli ako rakety až k  Jackovemú baráku. Vlastne bytu. Cesta prebehla v tichu. Thomas ma otvoril dvere a ja som vošla. Nad tým počtom schodov ma zamrazilo ale následovala som Thomasa. Vyšli sme až hore na strešný byt. Táto bytovka je veľmi zanedbaná a tak dosť pochybujem že tu niekto okrem Jacka býva. Thomas otvoril dvere, ktoré neboli vôbec zamknuté a vošli sme do mne už známej izby. Tu som sa zobudila, od vtedy som tam nebola. Izba vyzerala rovnako. Posteľ v strede, pri nej gauč. Oproti posteli stôl a nad ňou tabuľa s rôznymi tabuľkami. Hneď orpoti mne bol balkón. Thomas začal splašene pobehovať po izbe a prehrabával sa v šuflíkoch. Nevynechal ani neustlatú posteľ. Ja som len mlčky stála. 

"Čo hľadáme?" nechcela som panikáriť. Stačilo že on je mimo. Vlastne ani neviem či to chcem vedieť. Toľko vecí som sa o sebe a nielen o sebe dozvedela za týždeň že sa divím že niesom na psychiatrii. Thomas zastal v strede izby a pozrel na mňa. 

"Neviem. To je na tom najhoršie." a zase sa vrátil ku svojemu tempu kde všetko prehľadával.

"Čo hľadáš?" zase som povedala z kamennou tvárou.

"Ja vlastne ani neviem." odpovedal po pauze a zošuchol sa po stene vedľa stola ktorý prehľadával. Prisadla som si k nemu. "Vždy, vždy tu je. teraz tu nie je." pozrel na mňa. 

"Niekto odchádza." zopakovala som vetu tých hadích žien. Len slabo prikývol a bolo vidieť že sa v ňom bijú myšlienky. Jack zmizol. "Skús mu zavolať." poradila som.

"Nemá mobil. Vždy je tu. Celý deň." pozrel do mojich očí. Oprela som si hlavu o jeho rameno. Nieže by som bola zamilovaná ale Thomas, sama neviem čo je to za tip chlapa ale rozhodne nie je taký zlý ako som si myslela. Vždy tu vlastne pre mňa bol. Vždy bol ochotný ma zachrániť a naučiť. Vždy som vedela že on by mi neklamal a nedával si servítku pred ústa. 

"Mali by sme ho nájsť." zdvihla som hlavu po asi 10 minutovej pauze.

"Ale kde? Kde začať?" pozrel na mňa. Takto som ho ešte nevidela. 

"Zavolaj Troye, Willa." povedala som. Zase len prikývol a vytočil ich číslo. Ich rozhovor som nevnímala. Možno to ma všetko dočinenia už so spomínaním Chesterom. No ale na neho sa spýtam keď budeme všetci. Ak, budeme všetci. 

"Prídu tu za 10 minút." pípol to a odložil si mobil.

"Povedal si im o Zmijách?" pozrela som na neho.

"Áno." prikývol. Netrvalo dlho, ani nie tých 10 minút a už som sedela na gauči a okolo nás už pobehoval vydesený Will, Troye sršal nápadmi a Thomas stál opretý o stenu. Nevnímala som ich rozhovor. Bila som sa vo svojej hlave s myšlienkou kto je asi môj otec. Bilogický otec. 

"Taylor?" luskol mi pred hlavou Will. "Ideme ho hľadať. Teraz." zdôraznil teraz. Je osem hodín. Je tma! 

"Nebudeme nič vidieť." upresnila som.

"Sme vlkodlaci, máme nočné videnie." vysvetlil Troye. Keď už sa mi všetci objasnili a ja mám ich plnú pozornosť, je čas.

"Kto je Chester." pozrela som na nich ale hlavne Thomasa. Ten mojou otázkou nebol vôbec zaskočený.

"Chester je vlkodlak. Ale tak trochu iný. Je silný a jeho svorka je niečo ako mudrci čo sa týka vlkodlakov. Všetci ale vedia že on je na zlej strane." prehovoril Will.

"Čo chce v našom meste?" znela moja otázka.

"Dobrá otázka." povedal Thomas z tiena izby. "Možno vlčicu." začalo sa to meniť na zúrivosť a z mojej strany na strach.

"Nemusí to tak byť." pozrel na Thomasa Troye. Ale mal pravdu, ak ma chce, vzdám sa mu výmenou za Jacka. Nemám problém.

"Ale prestante. Odzačiatku som vravel že je problém a privedie nás do hrobu a to rovno Chesterom!" zhúkol na nás Thomas. "Môj brat je pravdepodobne mučený a to len kvôli nej."ukázal na mňa.

"Ak nájdeme Chestera, vzdám sa mu. Ak budeš kľudnejšie spávať." postavila som sa medzi Troyeho a Thomasa. "Nerobím to naschvál, vieš?" pozrela som bolestne na Thomasa. 

"Ideme ho  nájsť."zavelil Thomas. Všetko som dosrala.