END

8.Kapitola

Zatvorila som oči a spravila krok v pred...

Niečo ma zadržalo, otvorila som oči a na mojom pase som uvidela ruky.

"Pusti ma Steph, chcem aby to skončilo"

"Nie, prosím Mell, za chvíľu to všetko pominie, už si pri konci a bude všetko v poriadku"

"Čo sa to deje Steph?" opatrne som sa k nemu otočila a zahľadela sa mu do jeho neobyčajne modrých očí.

"Zomieram Mell ... A ty so mnou..." šepol a cítila som z neho strach.

"Ja som myslela že už mŕtvy si,"

"Je to nadlho Mell, za chvíľu sa to aj tak dozvieš,"

"Chcem to počuť," sadla som si na zem a potľapkala miesto vedľa seba, pochopil a sadol si do tureckého sedu na miesto kam som ukázala.

Porozprával mi ako bol chorý, vedel všetko čo sa okolo neho dialo ale nevedel pohnúť rukou a ani nohou. Stav sa mu zhoršoval a postupne nevedel ani hovoriť. Rodičia ho dali do školy a dúfali že ho to nejako posilni a zlepší jeho zdravotný stav. V deň keď neprišiel do školy, jeho rodičia povedali že je mŕtvy, ale nebol. Jeho rodičia podpísali dohodu s diablom. Diabol sľúbil jeho rodičom že bude chodiť a že už nikdy nebude chorý. Rodičia zaplatili životom. Diabol nedodržal svoju dohodu. Vlastne ju len obišiel. Steph chodí a už nikdy nebude chorí no ani zdravý. Nikdy nebude človekom. Je v polovičnej premene a na jeho najbližšie narodeniny sa z neho stane démon.  

A zo mňa tiež...

"Je to nefér..."

"Je mi to ľúto Mell... myslel som si že ty jediná to pochopíš..."

"A prečo to tak bolí..."

"Pretože pomaly zomieraš..." povedal potichu akoby ho to mrzelo.

"Ako dlho to bude ešte trvať? A prečo to je vždy keď som s tebou?"

"Už len chvíľu..." po chvíli premýšľania dodal, "To vždy keď som pri tebe a potrebujem si od teba vziať kúsok života..."

"Môžem niečo skúsiť?"

Steph jemne prikývol a ja som sa naklonila k nemu a nežne som ho pobozkala... neviem čo ma to napadlo ale zrazu som musela.

"Mell to si nemala..." vzdychol si ale díval sa na mňa vystrašene. Čo sa stalo? Nemôžem mu dať pusu?

"Prečo nie?" Cítila som sa trochu urazene ale potom som pochopila prečo. Cítila som nechutnú bolesť, ako sa mi zastavilo srdce. Trvalo to viac ako par minút. Ani raz to nebolo tak silné ako teraz. Je to môj trest. Ako srdce zastavilo. V hlave som počula hlasy a kričali niečo v zmisle: "Je skoro! Ešte si ju nenašla! Porušila si pravidlá! ... Tu máš svoj trest!" 

<3 <3 <3

"Prepáč..." začula som prvé akonáhle som sa prebrala. Ležala som v jeho naručí a videla som mu smútok v jeho tvári.

"Prečo sa to stalo? ... Znova?" šepla som potichu a oči upierala naňho.

"Je to zložité... Ale, pokiaľ sa neskonči premena, nesmiem k tebe prejavovať žiadne city..."

"Ale ty si ich neprejavil..."

Zrak som uprela naňho a jemu sa slabo kútiky pier pohli do úsmevu. Bolo to tak zlaté. Došlo mi že ma len trošička ľúbi. Asi som blázon. Ale chcem sa stať démonom a byť s ním. Spolu so mnou sa premiestnil do mojej izby. Silno ma objal a zmizol. Zostal tu len jemný závan jeho kolínskej. Dala som si horúcu sprchu a už som počula ako ma volajú rodičia na večeru.

Upravila som sa k svetu a prišla na večeru. Prebehlo to rýchlo. V poslednej  dobe si nemám čo povedať s rodičmi. Inokedy sa porozprávame aspoň o známkach ale teraz sa aj tie zhoršili o 15% . Ak mamina začala nejakú tému tak som sa vyhovorila jedným slovom alebo citoslovcami.

-Som tu znova a zas. Rozhodla som sa dopísať tento príbeh a začínam pracovať medzi tým aj na niečom inom. Rodičia ma začali trocha podporovať v tom tak sa to dá. A predsa len. Mám 41 dní na to dopísať tento príbeh. Challenge accepted. Tak hádam sa nová časť páčila. Je trocha romantická ale nenechajte sa zmiasť. Ešte nieje koniec. 

With Love Panda :3 

PS-na obrázku je Steph :3