Blahoželám. Máš to čo si chcel. Som mŕtva. Možno vyzerám živá navonok, ale vo vnútri som zomrela v noc čo som zoskočila z okna a náruč smrti ma dostala.
Práve teraz stojím pred zrkadlom, len v spodnom prádle a prezerám si divné znamenia na mojom tele. Tiahlo sa to od ľavej ruky po ľavú nohu. Najviac je toho na mieste kde mám mať moje srdce, odtiaľ sa to tiahne na ľavú stranu ale na niektorých miestach je to aj na tej pravej. Vyzerá to otrasne. Nepáči sa mi môj nový vzhľad ale ani môj nový život.
"Zvykneš si na to," obzrela som sa k oknu. Spanikárila som a obliekla som si mikinu ktorá zakrýva všetko podstatné.
"Máme dvere Stephen..." povedala som podráždene, Stephen tu je v poslednej dobe stále. Nemôžem ísť sama do školy, zo školy, do knižnice a ku Camille mam na chvíľu zakázané.
"Ja som ťa prišiel len skontrolovať" vošiel dovnútra do mojej izby.
"Dneska už po 3 krát, a to je ráno!" zavrčala som a ako sa ku mne približoval, ja som sa oddialila. Toto nebude láska. Nie... Nedovolím to.
"Nebuď podráždená, alebo máš svoje dni?" smial sa.
"Nie, odíď preč..." škaredo som sa naňho pozrela, tlačila som ho k oknu a skoro som ho z neho sotila. Ale mne to je jedno. Chcem byť sama.
To je ono Mellany, nenechaj sa komandovať od niekoho kto ti pokazil život. Si slobodná. Si nesmrteľná. Už si raz zomrela, nemôžeš zomrieť druhý krát. Môžeš ísť kam len chceš.
V hlave mi šepkal sladký hlas. Mal pravdu. Nie som malé dieťa. Prezliekla som si ten sprostý sveter a vyšla von.
"Kam ideš Mell?" zakričala na mňa mamina. Vzdychla si.
"Von s Camille... neviem kedy prídem!" zakričala som jej a odišla von. Je krásna sobota. Vyzerá to na nejakú party.
Prechádzala som sa mestom a hľadala nejaký dobrý club. Ale ako to zistím? Ktorý z nich je ten dobrý?
Spýtaj sa ich!
Ozval sa mi v hlave celkom dobrý nápad. V tieni budovy stálo veľa pekných chlapcov. Čo tak sa ich na to spýtať?
Zdvihla som hlavu, odvážila sa a išla smerom k nim. Hovorila som si, že to dokážem, že flirtovať nie je až tak ťažké ale nakoniec som sa otočila a schovala som sa. Dívala som sa na seba v odraze skla jedného z obchodov.
Ja to nezvládnem.
Ale ja áno! Nechaj ma spraviť to...
Kludne, ja neviem čo mám povedať...
Nechaj to na Bast... Dovoľ mi to.
"Môžeš Bast" zašeptala som to a zavrela som oči, keď som ich otvorila, boli čierne ako uhol. Nemohla som sa hýbať a ani rozprávať. Mohla som sa len nečinne prizerať ako sa moje telo hýbe a rozmýšľa bezo mňa.
Bast bola šikovná. Pribehla k tým chalanom a začala s nimi flirtovať. Zobali jej z rúk. Zahrávala sa s nimi a dostala ma do jedného najlepšieho klubu v meste. Potom ma pustila späť k slovu.
Vidíš, nespravila som nič zlé...
Bála som sa že sa už nikdy nebudem môcť hýbať a rozhodovať sama.
To by som ti nikdy nespravila, od dneska som tvoja najlepšia kamarátka...
Áno Bast...
<3 <3 <3
Ráno som sa prebudila z bolesťou hlavy a u mňa v posteli, čo sa stalo? Vedľa mňa ležal Stephen a nakoniec som zistila že som u Stephena a že to nie je moja postel. Mozog pracoval až moc dobre. Bola som nahá, v posteli a vedľa mňa je Stephen ktorý je tiež nahý.
Oh Môj bože... Len to nie.
Čo som včera spravila? Pamätám si len ako som vchádzala do klubu a potom si chcela Bast zatancovať... A... Ďalej si vážne nepamätám.
Vyskočila som s postele a hľadala svoje oblečenie ale v tom sa prebudil Steph, schmatla som perinu a pritlačila na seba nech nie je nič vidno. Bol prekvapený asi tak ako ja.
"Čo tu robíš Mell?"
Ahojte ľudkovia, som tu znova s ďalšou častou. Na obrázku je Steph.
Tiež by som vás chcela poprosiť o to aby ste sa pozreli na môj nový príbeh I Am Scared...
Je to Non-Fiction takže by som bola rada keby sa naň mrknete, zatiaľ tam je len prolog ale určite to budem musieť rýchlo dopísať ...
Taktiež mám pre vás všetkých čo to čítajú jedno veľké ďakujem :3
-Mishelin
YOU ARE READING
END
RandomŠŤASTNÝ KONIEC? Tu nie je šťastný koniec, Koniec je tá najsmutnejšia časť, Tak mi daruj aspoň šťastný stred A hlavne šťastný začiatok. (Pribeh obsahuje veľa pravopisnych chýb)
