END

7.Kapitola

Prebudila som sa doma. Aspoň som si to myslela že som bola doma. Dokým som poriadne neotvorila oči a namiesto mojej bordovej steny tu bola zelená. Nachádzala som sa o niečo väčšej izbe ako je tá moja. Izba bola zariadená chlapčensky. Na sebe som mala len chlapčenskú košeľu a pod tým nič. Nepamätám si ako som sa dostala do nej a celkovo si nepamätám čo sa stalo včera. A čo moji rodičia? Pozrela som sa na nočný stolík kde boj jeden cudzí telefón a jeden môj. Vzala som ho do rúk a pozrela som sa na smski mamine.

"Idem spať ku Camille"

"Samozrejme srdiečko"

Odoslane včera večer. Kedy som to písala? A ako to že nie som u Camille? Vstala som opatrne z posteli. Podlaha zaprašťala. Snažila som sa byt po tichučký. Vyšla som na chodbu a videla som schody ktoré viedli dole odkiaľ som začula zvuky. Prišla som k okraju zábradlia a dívala som sa dole. Boli to mužské hlasy, začula som len útržky rozhovoru ktoré nedávajú zmysel.

"To dokončiť... Už to bude... Nenechaj sa ovplyvniť"

Nedávalo to zmysel, chýbajú mi tam dôležite slova. Zrazu hlasy utíchli. Nakláňala som sa spoza zábradlia aby som zahliadla kto tam je, ale nikoho som tam nevidela. Čo to bolo?

Otočila som sa a narazila som doňho. Bolo zvláštne že som necítila teplo za mnou. Nevšimla som si ho. Zalapala som po dychu. Rýchlo mi dal ruku na pery aby som nevykríkla. Pozrela som sa na osobu a zistila že to bol Stephen.

Keď som sa ukľudnila tak opatrne zložil ruku z mojich pier, pripravený kedykoľvek vrátiť ju späť. Nekričala som. Otočila som sa ku nemu a pozrela som sa naňho.

"Čo sa to deje?"

"Nemôžem ti to povedať Mell," pousmial sa. Pripadá mi tak strašne iný. Vždy bol v niečom iný ale v čom? Pozrela som sa naňho. Len normálny chalan. A potom to prišlo. On nedýcha. To je na ňom iné. Zdesila som sa. Čo je to ? Nejaký upír? Nie nie sme v rozprávke!

"Kto si?"

"Mell..." zašepkal a prišiel ku mne. Zaspätkovala som.

"Ty nedýchaš..." fňukla som.

"To je u mňa normálne, Mell , prosím dôveruj mi,"

Dívala som sa naňho, neveriacky a jedna časť vo mne mu chcela uveriť.

"Neviem čomu mám uveriť," zašepkala som, otočila som sa a išla som smerom, kde by mal byt východ. Môj inštinkt ma nemýlil , našla som dvere otvorila som ich a vyšla. Ešte stále som na sebe cítila Stephov pohlaď.

Vonku bol silný lejak, ale mne to neprekážalo utekať domov, vojsť zadným vchodom dnu a potichu sa preplížit do izby . Sadla som si tam na posteľ , chcela som zavolať Camile ale môj mobil zostal u Stephena. Vykašlala som sa na to a odišla som do kúpeľne kde som si dala dlhu studenu sprchu na prebratie. Keď zmoknete a je vám zima, je nepríjemne vbehnúť do studenej sprchy. Keď som vyšla, bola mi ešte väčšia zima ako keď som vošla. Ale bolo prijemne cítiť, a vedieť že sa viem nadýchnuť. Omotala som okolo seba uterák a vyšla som von zo sprchy, keď v tom, zacítila som nepríjemnú bolesť. Zošuchla som sa na zem a čakala kedy to prejde...

Keď bolesť konečne ustala do oči sa mi nahrnuli slzy. Nebolo to tak hrozné, len už nevládzem. Chcem skončiť zo svojim životom. Vyšla som z kúpeľne a vošla do izby. Obliekla som si biele čipkovane šaty s bielymi nadkolienkami , vlasy som si nechala rozpustene. Nejdem na žiadnu súťaž miss predsa, idem na smrť. Vyšla som von do dažďa. Rozbehla som sa a utekala som nevedno kam. Viem že mi to bolo jedno. V hlave mi búrili myšlienky a ja som sa dostala až k útesom. Dole nebola voda ale len skaly. Takže keď skončím, budem prebodnutá a nemám šancu sa nijako zachrániť. Stále pršalo a zdalo sa to že ani neprestane. Dnešok mohol byt tak krásny deň. Chúďa Camille, teraz bude v škole sama, ale možno sa odváži a nebude to tak zle. Prišla som na okraj útesu a dívala som sa dole. Tuto chvíľu som predlžovala, mozog mi hovoril že to nie je dobrý nápad lenže ja.... Ja ďalej nemôžem. Nikomu tu chýbať nebudem. Postavila som sa na samý okraj, zavrela som oči a spravila som krok v pred...

Soiko, som tu zas a znova s novou častou.... Dúfam že sa páčila a nič viac k tomu nemôžem povedať... Ak chce dakto venovania k budúcim častiam tak si píšte do komentov alebo do správ. Tešilo ma a o chvíľu som tu zas....

-Mishelin