5. kapitola

82 6 2
                                    

....Ron. Zlakľa som sa čo sa stalo. Zobudila som ho:
Ja: Ron! Ron vstávaj!
Ron: Čo je? Čo hučíš?
Ja: Prečo si v mojej posteli?
Ron: Čo? Veď to je moja posteľ.
Ja: Ron to je moja posteľ!
Ron: Čo? Ježiš prepáč!
Ja: Ako si sa sem dostal?
Ron: Ne-tu-ším.
Ja: Kedy si prišiel domov?
Ron: Asi o pol štvrtej.
Ja: Pil si?
Ron: No pil som ale colu.
Ja: Zmizni! Nepotrebujem ťa tu cez noc ako opatrovateľku.
Ron: No veď idem. Ešte chviľku
Ja: Padaj!
Ron: I- dem! Ach! Nemôžem sa ani vyspať.

Išla som do kuchyne a raňajky boli prichystané. Na chladničke bol odkaz od mami: Deti! Tu som vám prichystala raňajky. Volali mi z práce. Dobrú chuť. Mama.

Otočila som sa ku stolu a začala napchávať jedlom. Prišiel Toby a chcel sa najesť. No ja som mu nič nechcela dať. Nakričal na mňa a musela som mu niečo s toho dať. Ronovi už nič nezostalo. Bol hladný až do večera pokým sa mama nevrátila.
Utekala som do izby, zapala pc, pozrela si fb a boli tam tri správy od Patrika:
Patrik: Sherry! Davaj si na svojho Luka pozor!
Patrik: Videl som ho s jednou babou.
Patrik: Bozkával sa s ňou.

Skoro som chytila infarkt s toho čo mi napísal. Mala som chuť isť za ním a vraziť mu takú po hube aby si zapamätal. Napísala som mu:

Ja: Viem že sa nás pokúšaš rozdeliť ale to sa ti nepodarí. Si len odporné zviera a nič viac.
Patrik: Zviera? Tak ale ja by som ťa nepodviedol. Ja nie som taký ako ostatný. Ja ťa milujem.
Ja: Mňa to nezaujima. Ja ťa nechcem aj keby sme sa rozišli nikdy by som nechcela teba a daj mi pokoj. Si len otravné zviera.
Patrik: Ako chceš ale potom sa ku mne vyplakať nechoď.

Už som mu viac nepísala lebo ma už dosť nasral. K nemu? Vyplakať? Ani náhodou. Od teraz sme len nepriatelia a nie naj kamoši. Sarah mam rada ale teraz čo spôsobil Patrik tak už za ňou chodiť nebudem. Keď ho uvidím asi spanikárim. Už nikdy ho nechcem vidieť.
Zrazu mi niekto zaklopal na okno. Nebol to nikto iný než Luk. Otvorila som okno dali sme si bozk. Chvíľku sme sa rozprávali a ja som povedala čo mi písal Patrik:
Luk: Nie naozaj. Ja ľúbim len teba a za nikoho by som ťa nevymenil. Prisahám na svoj život.
Ja: Ako mi to dokážeš?
Usmiala som sa a on si ma pritiahol k sebe. Cítila som sa ako v siedmom nebi.

Čaute! Je tu ďalšia časť. Určite je naprt. Keďže mi neprišli žiadne komenty tak som si vymyslela takéto niečo. Ale rada by som bola keby ste mi dali votes a komentík :)

Veve vevericka :)

Láska na prvý pohľadWhere stories live. Discover now