Láska na prvý pohľad

27. kapitola

Ja: Ty možno hej ale ja nie.
Matty: Okey. Môžme byť kamoší. Ale ja ti hovorím...

Nedokončil vetu a ja som ho silno objala. On mi objatie opätoval. V bruchu som nečakane zacítila motýlikov. Až vtedy som si uvedomila že aj ja k nemu niečo cítim.

Na ceste domov
Kráčali sme ulicou a rozprávali sme si zážitky. Oproti nám kráčal chalan s kapucňou. Ja som do neho nechcene narazila celým svojim telom.

Erik: Dávaj pozor!
Ja: Sorry. Počkaj! Erik?
Erik: Sherry!

Rozbehli sme sa j sebe a objali sme sa.

Matty: Sherry? Ja už pôjdem. Tak čau.
Ja: Čau.
Erik: Kto to bol?
Ja: To bol môj kamoš. Čo tu robíš?
Erik: Som u tety. Budem tu bývať. Moju mamu poslali do blázinca a otec sa ušiel liečiť. Kde máš Rona?
Ja: Ron ma svoj život. Teba už nechce nikdy vidieť. Nezaujimáš ho.
Erik: Nečudujem sa mu. To čo som mu spravil mi nikdy neodpustí.

Pomaly sme sa prechádzali. Sadli sme si na lavičku do parku a tam sme sa rozprávali. Pozrela som sa mu do jeho modrých očí a on zas do tích mojich.
Naše tváre sa približovali a naše pery sa spojili. Najskôr som nechcela spolupracovať ale potom už som spolupracovala. Objali sme sa a kráčali po chodníku domov.

Erik: Nikdy som si nemyslel že my dvaja...veď vieš.
Ja: Ľudia sa niekedy menia.
Erik: Vždy som ťa mal rád.
Ja: Vážne?! Tak že ma jeden s tvojej bandy chcel navštíviť? Mala som ťa rada keď ste boli pritelia ale vtedy som nemala dôvod mať ťa rada keď si mu to spravil. Skôr som ťa znenávidela.
Erik: Takže ma nemáš rada?
Ja: Stalo sa čo sa stať nemalo. Už je to aj tak jedno. Sme spolu ale keď to Ron zistí asi nás zabije.
Erik: Prečo by ti on mal rozkazovať v tvojom živote?
Ja: Ty si asi zabudol čo sa medzi vami stalo.