Morgul

Prolog

Držal mu dýku pri krku,pozeral mu do očí bez strachu, bez akéhokoľvek pocitu, oči plné hnevu a podliaté krvou, kričal na neho najhlasnejšie ako vedel,vyslovoval slová aké ešte nikdy sám nepočul. Jeho dlhé čierne vlasy mu viali vo vetre, ktorý rozširoval oheň po celej zničenej dedine v strede lesa. Nevedel čo skôr, pomstí sa alebo sa zľutuje,no potom si spomenul, že tu nie je na to aby odpúšťal. Roztraseného muža pustil z rúk, muž padol, nevydal ani hlásku a zostal radšej ležať na zemi. V jeho tvári bolo vidieť utrpenie a strach. Morgul obklopený černotou sa obzrel za seba, videl stovky mŕtvych tiel, niektorí ešte kričali o pomoc, no prvé, na čo Morgul pomyslel bolo, či im chce uľahčiť smrť, alebo ich nechať trpieť. Jeho voľba bola jasnejšia ako svetlo Bohyne slnka Rahmet. Morgul sa cítil mocný, cítil sa neporaziteľný, no nespoznával sám seba. Zdvihol muža zo zeme, jeho svalnaté telo zvierala podivná magická energia, Morgul sám neveril na mágiu, no toto ho presvedčilo, namiesto očí mal len čisté, čierne prázdne diery,z úst mu išli tie najtemnejšie zaklínadlá čierno čiernej mágie. Chytil dýku a mužovi vyrezal jazyk, aby nepočul to, čo Morgul počuť nechcel, a to je prosba o milosť. Pošeptal mu do ucha, že zabije každého, ktorí sa v živote len raz pozrel na tú osobu, kvôli ktorej sa z Morgula stal netvor.