Morgul

3. Buď budeš loviť, alebo budeš lovený.

Tieň utekal úplne ticho po lese, zdalo sa, že ho nič nedokáže dobehnúť, dokonca ho nedokázala vycítiť ani divá zver. Zadychčaný Morgul náhle zastavil pri starom, hnilom strome, sklonil sa aby si všimol obrovské stopy divého zvieraťa. Nevedel si vysvetliť prečo, ani ako, ale cítil že niečo sa blíži, tak sa náhle schoval do krovia. Mal pri sebe otcov luk, tri šípy namočené v jede, ktorý sa pri zasiahnutí koristi začne šíriť v krvnom obehu a paralyzuje obeť. Samozrejme, nesmela chýbať ani malá, lovecká dýka. Morgul vedel, že stopuje obrovského vorka, no taktiež si uvedomoval, že vork sleduje jeho. Obaja boli uväznení v kruhu prežitia. Mladého lovca napadlo hneď pár vecí, ako tú beštiu uloviť, predsa to bol jeho veľký lov a aby sa stal pravým lovcom musel priniesť domov korisť väčšiu ako je on sám. Stále sa skrýval v kroví a čakal, kto sa skôr objaví, zrazu zostalo úplne ticho. Vietor ako keby prestal viať, žiadny vták nespieval svoju každodennú pieseň i keď bol stred dňa. Morgul bol na love už tri dni, vedel, že by bolo najideálnejšie sa vrátiť čím skôr.Zrazu zbadal mohutný obrys vorka, pomaly a hlavne potichu vytiahol jeden z troch šípov z pošvy. Jemne natiahol luk, aby nerobil zbytočný hluk, zrazu sa na neho vork priamo pozrel, no neušiel,hľadel mu priamo do očí no Morgul sa nenechal zmiasť obrovským dravcom. Vystrelil šíp a trafil vorka presne pod krk, no nezabilo ho to, jed po chvíli začal účinkovať a vork bol úplne sparalizovaný, jediné, čo dokázal bolo zavíjať od ukrutnej štipľavej bolesti. Pohľad na trpiace zviera nejakým spôsobom Morgula uspokojovalo, no nezamýšľal sa nad tým. Hrdo a spokojne vyliezol z krovia a začal kráčať pre korisť, no v tom iba počul,že sa niečo šuchlo za ním. V tom momente si spomenul čo ho učil jeho otec. 

"Synu a hlavne si pamätaj, aj keď ulovíš korisť,nikdy si nebudeš istý, či ťa nesleduje niečo iné, keď aj väčšie, pre to chvíľu vyčkaj a urob základné opatrenia, poobzeraj sa po okolí a ak bude všetko v poriadku, môžeš si ísť pre svoju trofej." 

Keďže ho Paviel naučil všetko, čo vedel tak Morgul hneď zistil podľa čuchu a zvuku o aké zviera ide, išlo o mohutného staršieho vorka, ktorý neváhal a ihneď skočil po Morgulovi. Mladý lovec mal len desať rokov, takže staré mohutné zviera ho ihneď zhodilo na zem, no popri páde si stihol nahmatať loveckú dýku. Vork bol presne nad padlým Morgulom a ihneď mu zahryzol do ľavej ruky. Vorkovia sú známi hlavne tým, že svoju korisť si vychutnávajú, nikdy ju hneď nezabijú a väčšinou ju žerú či trhajú ešte za živa. Od neskutočnej bolesti Morgul zavrešťal tak silno, že vyplašil kŕdeľ havranov z neďalekého suchého duba. Zakiaľ ho trhal mocný Vork, vytiahol dýku a začal mu bodať do krku, vedel, že po chvíli vykrváca. Zrazu necítil bolesť, jeho malé makové zreničky sa tak rozšírili, že mal čisto čierne oči, okolo neho sa začala tvoriť čierna energia ktorú si nevedel vysvetliť. Keď sa rozzúrený Morgul postavil na vlastné nohy celý od krvi a uvidel že vork bojuje o život, začal sa s ním hrať. Najprv mu začal rezať končatiny počas toho ako krvácal. Rozpáral mu brucho a začal mu vyberať vnútornosti a nakoniec mu odrezal hlavu, ktorú potom odkopol do lesa. Nedokázal sa ovládať. Potom si náhle uvedomil, že za ním ešte leží pri obrovskom ihličnatom strome paralyzovaný Vork. Otec ho učil že Vorkovia sú samostatný, chodia spolu len páry ktoré majú mláďatá. V tom sa zamyslel a prehodnotil situáciu, samica mala upútať jeho pozornosť zakiaľ sa samec priblížil za neho aby mohol nenápadne zaútočiť. Morgul sa z chuti zasmial, vedel že by mal vyhľadať pomoc, pretože mal roztrhanú ľavú ruku od vorka, no najskôr chcel dokončiť svoj lov. Rozbehol sa a skočil na samicu stým, že jej priamo zabodol dýku do lebky. Spokojný chlapec si označil miesto, kde ju skolil aby si neskôr, keď sa vylieči prišiel pre korisť, no z ničoho nič sa okolo neho objavili aspoň štyria mladý vorkovia, malé a nevinné štence. V tom adrenalíne čo Morgul prežíval, začal zabíjať mladé po jednom no zastavil sa pri poslednom. Priamo pozrel tomu vorkovi do očí. Malý a bezbranný vork mal presne také isté oči ako Morgul. Čisto červené, dokonca viac ako je samotná krv a minimálne viditeľné zreničky. V tom sa Morgulove oči vrátili do normálu, neboli čisto čierne, vrátili svoj krvavý a krutý vzhľad. Cítil, že si musí toho vorka nechať, najprv uvažoval, no nakoniec si povedal, že ak si ho dokáže vytrénovať, bude to úžasný spoločník pri jeho lovoch.