Morgul

5. Bonboniera

A tak Morgul cestoval. Nevedel kam, nemal s kým a niekedy sa aj pýtal prečo. Ľuďom sa vyhýbal a konflikty neriešil. Morgul cestoval celkom 5 rokov, čítal knihy, učil sa od mníchov a osvojil si aj písanie. Naučil sa niečo o Bohoch, o vojnách a svoje dejiny. Bol pripravený nájsť Lucy. Netušil čo ho čaká, kde ju nájde ani čo urobí. Bol osamelý až na jeden deň, deň keď stretol starého tuláka. Nachádzal sa nedaľeko Symýrskych lesov, čo zhodou náhod bolo blízko jeho domoviny. Mohutný Morgul, ktorý doprial Cvaldovi odpočinok svojho koňa len doprevádzal. Začínalo sa stmievať a vedel, že v noci byť pri lesoch je nebezpečné. Presne tu stál, pri tom mieste, kde zabil rodinku vorkov. Kde našiel svojho jediného priateľa, Roktara. Ako tak zastal a pozeral sa smerom k lesu, videl svetlo. "To sú určite len nejaký banditi, pokračujeme cvaldo.." zamrmlal si pod nos. Ako tak išiel ďalej smerom do lesa, počul výkryk o pomoc. Podľa hlasu Morgul rozoznal že o pomoc kričí starší muž. Cvalda uviazal o najbližší strom, dal mu znamenie nech je ticho a vydal sa smerom k svetlu. Nebolo počuť ani krok. Morgulove kroky bol lahké ako vietor a tiché ako tma. Videl ich. Päť mužov sa snaží prepadnúť starca. Ten starec vyzeral ako tulák ktorý nemal pri sebe nič, no aj tak mu nedali pokoj. 

"Prosím zľutujte sa, ja nič nemám, iba sa zohrievam pri ohni..!" Kričal zdesený muž. 

"Hajzel starý! Daj nám to čo ukrývaš, vieme že si tu určite niečo ukryl, iba blázon by nocoval v symýrskych lesoch!" Hučal na neho muž väčších rozmerov so sekerou v ruke. Morgul presne vedel o koho sa jedná. V meste videl, že je na neho vypísaná odmena. Že vraj okradol jednu rodninu so svojou partou, tá rodina mala dcéru, hovorí sa že pred jej očami podrezali jej rodičov a potom malú, trinásťročnú dievčinu znásilnilo päť mužov. Celkom hnusná predstava a aby toho nebolo málo, tak jej podpálili dom a na ňu sa vymočili. Prečo by to robili, asi to pre nich bola zábava.

"Už dosť, fakt prosím nič nem......" zrazu ticho. Ako sa tak starý muž pozeral do očí toho hnusného tyrana, tak sa mu cez lebku prebrodil šíp. Mohutný barbar padol na kolená a instantne zomrel. Zbytok partie sa začala obzerať, zostali agresívny a vystrašený. Z tieňu vyletel ďalší šíp, potom ďalší a znovu ďalší. Bola to obrovská rýchlosť. Morgul mieril nad kolená. Nechcel ich usmrtiť, iba paralyzovať. Zrazu sa vynoril z tmy. Velká svalnatá postava, čierne koženné oblečenie, šatka cez ústa a čisto červené, až žiariace oči. 

"Vy špiny skurvené!" kľudným hlasom povedal Morgul. Čo bolo až prekvapivé. Približoval sa bližšie a bližšie. Muži začali vrieskať od strachu.

"Čo za démona si? Daj nám pokoj!" kričal vystrašený bandit. 

Morgul sa začal z chuti smiať. 

"Že démon. Každý z nás je démon. Každý človek je démon. Denno denne si ubližujeme, aj keď to nechceme. Každý deň myslíme len na seba, aj keď by sme nemali. Týrate tu starého muža, ktorý tu chcel len prenocovať. Zabili ste nevinných ľudí a znásilnili ich neplnoletú dcéru. A ty skurvysyn ma nazývaš démonom? Počúval si sa už niekedy?!! POZREL SI SA NIEKEDY DO ZRKADLA?!" 

Morgul sa neovládol. Jeho malé, červené oči nahradily čisto čierne diery. Oči tak temné, tak čierne, až sa mu do nich nedalo pozerať. Vytiahol dýku ktorú mal od druida. Prišiel pri prvého muža, začal mu postupne odrezávať časti tela. 

Najprv mu odrezal uši. 

"To máš dar, aby si nepočul smiech!".

 Potom mu vyrezal jazyk. 

"To máš dar, aby si nemohol nikoho svojími slovami urážať."

 Morgul ho zhodil na zem. Vyrezal mu jedno oko.