Divoký žrebec Orion

3.kapitola

Oproti mne cválalo stádo koní. S Maxom sme len stáli a nepohli sa. Dúfala som že kone zastavia ale nestalo sa. Už som mala smrť na krajíčku keď však Max zaštekal, zľakli sa znovu a bežali čoraz rýchlejšie. Predomňa prišiel náš záhadný žrebec. Postavil sa na zadné a odohnal všetky kone preč. Otočil sa na mňa a ja som ho so strachom pohladkala po hlave. Mal veľké oči ktoré na mňa hľadeli. Myslela som že ujde no stál tam a nechal sa hladkať, po pár minútach som sa vracala domov s Maxom. Náš tajomný žrebec ušiel. Cestou domov som rozmýšľala či to môže byť naozaj pravda. No ked som prišla domov nepovedala som to nikomu. Vedela som že by mi nikto neuveril. A tak som si to nechala len pre seba. Večer som len tak sedela v izbe a pozerala do okna. Zaspala som na kresle pri okne. Písala som si do denníka všetko čo som zažila. Musím sa priznať že sa mi o tom aj snívalo. Keď som sa rano zobudila mali sme ísť do mesta. No poprosila som rodičov aby som mohla ostať doma. Keď som sa išla s Maxom prejsť zahliadla som nejaký tieň. V krový sa zjavil tmavý kôň. Bol to ten žrebec!