Divoký žrebec Orion

8. kapitola

Žrebec ktorého sme odchytili a doviedli na veterinárnu správu, bol vyčerpaný, veterinár nám oznámil že žrebec je po ťažkej operácii nohy a nemusí sa už prebrať. Ak sa však preberie bude to mať na nasledky chodenia. Rodičia sa somňou porozprávali a oznámili mi že môže Orionov ocko ostať u nás v stajni kým sa nevylieči.
Po pár dňoch čo strávil žrebec v rukách veterinára sa prebral a odviezli sme si ho domov. Snažil sa postaviť no noha mu to nedovoľovala. Chodila som sa oňho starať stále, mal stále čerstvé seno a vodu. Doktor nám dal aj tabletky pre neho. Ale ako správny žrebec to nechcel zjesť. Max ho strážil v noci. Jednú noc som pri ňom spala aj ja. Už som Oriona dlho nevidela. Myslela som si že už si hľadá nové stádo. No po pár dňoch prišiel aj on k stajni, zrejme počul žrebca ako erdží. Jedno ráno keď som vstala zobrala som sa do stajne a žrebca som nemohla nikde nájsť. Obväzi čo mal na nohe ležali v kope slamy. Bála som sa aby sa mu nič nestalo. Povedala som to rodičom a začali sme ho hľadať. Báli sme sa že sa stratíme. Max bol tiež bojazlivý a išiel až za nami. "Zabudli sme si značiť trasu": povedal ocko. Naozaj sme nemali poňatia ako sa vrátiť domov. Ostali sme sami v noci v lese. Ozývali sa tam čudné zvuky. Keď naraz....