Divoký žrebec Orion

11. kapitola

Keď som otvorila list a začala ho čítať bola som veľmi prekvapená, stálo tam: „Milá Kate(ja), volám sa Jason a som majiteľ vyhoreného ranču som ten starší pán s ktorým si sa rozprávala. Uvažoval som nad tým čo som ti povedal a určite by som veľmi rád s tebou spolupracoval na obnove ranča. Ak by si súhlasila mohli by sme spoločne odznovu založiť ranč spolu s jazdeckým klubom. Len je jeden malý problém, a potrebujem sa o tom s tebou porozprávať osobne. Ak by si mohla budem stále na ranči, budem ťa očakávať. Jason“
Rozmýšľala som, čo asi chcel som nou prebrať, no určite to budem vedieť lepšie keď tam prídem za ním a dozviem sa to od neho osobne. Veď predsa toto je zatiaľ naše malé tajomstvo. O pár minút som sa obliekla zobrala so sebou Maxa a odišli sme na ranč. Čakal nás tam Jason. Uvaril čaj a pri čaji sme sa začali rozprávať o našich malých plánoch.
Jason začal: „Tak čo Kate? Ako to vidíš? Myslíš že by bol dobrý nápad odznovu postaviť tento ranč na nohy?“
„Určite áno Jason, len si mi ešte presne nepovedal aký problém to vlastne je, a prečo si mi to nenapísal do listu.“
„Vieš Kate nejde všetko písať na papier, papier znesie všetku blbosť sveta no s človekom zoči voči sa oveľa lepšie rozpráva. Kate potreboval som prebrať to ako si to ty predstavuješ predsa si na to ty prišla.“
Áno prišla som na tento nápad ja.
„Jason asi by bolo v prvom rade dobre vedieť ako to tu vyzeralo pred tým, nemáš nejaké obrázky? Alebo aspoň by si mi to neopísal?“
Za malú chvíľu prišiel aj s fotkami starého ranča bol fakt okúzľujúci. Už som presne vedela ako by mal vyzerať ten novší a oveľa modernejší ranč aby prilákal veľa ľudí.
„takže Jason môžem ti tykať?“
„samozrejme Kate“
„Spravili by sme to takto, tvoj dom by sme nechali aby si mal kde bývať, samozrejme že ak by si chcel, tak by sme mohli aj ten prestavať, no celú túto stajňu budeme musieť zbúrať. Urobíme nové a väčšie základy, tak aby každý box bol väčší a priestrannejší. Chcem aby bola gumená podlaha a kone sa nezabili zároveň na nej. A taktiež Jason tvoja pracovňa musí vyzerať aspoň trošku konsky, nie tak že tam pomaly nikto nie je, lebo terajšia je strašne prázdna. Mali by tam byť aspoň nejaké obrazy koní. Alebo podkovy.“
„Kate máš veľmi dobrý nápad, len jeden problém tu je a to peniaze.“
„Jason aký je rozpočet?“
„Už žijem len z dôchodku takže už nemám veľa peňazí, nepoznáš niekoho kto by nám tiež vedel s týmto pomôcť?“
prikývla som a navrhla mojich prachatých rodičov.
„Áno Jason, poznám, moji rodičia oni sú dosť bohatý.“
„A myslíš že by súhlasili?“
„Pôjdem sa ich spýtať“
Len čo sme sa dorozprávali o plánoch a dopili čaj bežala som aj s Maxom domov. Bála som sa to rodičov opýtať no vedela som že tým nič nestratím. A preto som hneď bežala za nimi a opýtala som sa ich.
„Mami, ocko potrebovala by som sa s vami o niečom porozprávať.“
Rodičia sa na mňa lepšie pozreli sadli si oproti mne na sedačku a počúvali ma.
„Áno zlatko hovor o čo ide“
„Vieš mami ide o jednu veľkú vec, vieš ten žrebec čo je u nás, našla som mu majiteľa a aj tým ostatným koňom z lesa. Ale ide o to že tam kde bývali, tak to už nestojí na zemi. Zhorelo to pred pár mesiacmi. Chcela by som pomôcť tomu ujovi, volá sa Jason, ak by ste chceli zájdeme za ním a on vám všetko vysvetlí.“
Rodičia prikývli, na druhý deň ráno som s nimi zašla za Jasonom, všetko im vyrozprával. Chvíľu sa rozprávali medzi sebou keď nakoniec povedali...