Divoký žrebec Orion

2. kapitola

S Maxom sme sa vracali cez pole domov. Snažili sme sa čo najrýchlejšie. Už sa stmievalo. Stihli sme si pozrieť aj krásny západ slnka :3. Keď sme prišli domov porozprávala som všetko rodičom, no tí to nechceli pochopiť a neverili mi. Ani ja som sebe nechcela uveriť čo sa stalo, takže chápem aj rodičov, že tomu nechcú veriť. Možno keď sa vyspím zistím že to bol len sen. No keď som ráno vstala bola som presvedčená o tom že vážne som toho koňa videla. Rozhodla som sa na to miesto znova s Maxom vrátiť. „Dúfam že ho znova uvidím". Keď som tam prišla videla som stado koní no ani jeden sa nepodobal na toho zo včera. Keď tu naraz som začula cval spoza môjho chrbta. Keď som sa otočila uvidela som toho žrebca ktorý včera stál presne oproti mne. No teraz cvalal. Jeho hryva viala vo vetre. Mal elegantny cval. Jeho by chcel mať určite každý. No keďže je to mustang je to nemožné. „ ja sa koní bojím" povedala som si. Len tak som ho pozorovala a nakoniec zastal pri stáde koní pasúcej sa na druhej strane lúky. Snažila som sa priblížiť čo najbližšie aby sa nezľakli. No keď som bola čoraz bližšie Max zaštekal a oni sa vyľakali. Rozbehli sa prijamo oproti mne !