10. kapitola

102 5 0
                                    

Keď som sa otočila stál tam starší muž, nemal oholenú bradu a vyzeral veľmi staro. Keď som ho zbadala veľmi som sa zľakla. Pôsobil odpudzujúco až nepríjemne. Nemala som teraz pri sebe  ani Maxa ani nikoho kto by ma ochránil. Pozrel sa mi čo držím v rukách a bolo mi jasné, že bude o tom niečo vedieť. Keď som sa naňho lepšie pozrela mal veľmi zvráskavenú tvár a spadnutý úsmev. Keď sa aj on na mňa pozrel hovorí mi:
„dieťa moje, čo tu robíš? Veď toto je predsa starý vyhorený ranč, nie je tu nič pre malé dievčatá.“
„viete komu to tu patrí?“
„samozrejme, mne predsa, bývam ešte v tej nevyhorenej časti ranča, teda môjho domu a sedlovne plus polovica tejto kancelárie. Ale čo tu robíš práve ty dievča?“
„hľadala som pár informácií ohľadom niečoho čo som našla na nohe jednému z koní“
„takže si našla moje kone?“ prekvapene sa spýtal.
„to skôr našli oni mňa. Túlajú sa lesmi v okolí a založili si aj stádo v ktorom sú teraz aj malé žriebätká, vedie ich krásny žrebec, ktorý má lisinku po strede čela tiahnucú sa až k nozdrám“
„ach áno Tutan Chamon“
„presne toho som našla v papieroch“
„bol to jeden z najlepších žrebcov môjho jazdeckého klubu. A taktiež jeden z najlepších na svete.“
„Ale pane teraz k vám, prečo ste tu tak sám? Nemáte priateľov? Rodinu? Alebo známych kde by ste boli?“
„Vieš keď som prišiel o majetok a spolu s tým aj o kone všetci sa odo mňa odlúčili a teraz tu žijem sám v poloruinách.“
„A prečo vlastne sa stal tento požiar?“
„Záhadne sa zapálila suchá slama, no viem asi kto ju zapálil, nebola to náhoda ale vopred pripravená akcia. No teraz keď už nemám ani jedného koňa už to je vlastne jedno.“
„Váš najlepší žrebec má nádherné žriebätko“
„Som strašne rád že sa mu darí.“
„No viete v poslednej dobe ani nie.“
„Ako to myslíš dievča?“
„Momentálne je u nás v stajni s ošetrenou nohou, podávame mu lieky ale občas sa aj vyparí no vráti sa naspäť“
„Dievča myslíš že by sa dali pochytať znovu moje kone a otvoriť odznova ranč?
„určite áno“
Takto pokračoval rozhovor dlhšiu dobu. Keď som prišla domov čakal ma na stole list. Keď som ho začala čítať nebola som ani prekvapená ale ani nadšená. Stálo tam ...

Divoký žrebec OrionWhere stories live. Discover now