Divoký žrebec Orion

12. kapitola

Rodičia nakoniec povedali: „Pomôžeme vám, vedeli by sme vám poskytnúť peniaze na obnovu ranču, ale s podmienkou že 50% zisku by išlo potom nám"
„Ďakujem" ozval sa Jason.
Ďalej sme debatovali o oprave ranči a ako by mal vyzerať, no mňa napadol ešte jeden problém.
„Jason? Ako dlho sú tie kone už von?" spýtala som sa Jasona.
„Vieš Kate, asi dva až tri roky, mali by sa dať pochytať hlavne žriebätká."
„Orion,ten je hravý, no ostatné sa držia pozadu."
„Budeme to mať ťažké ale my to zvládneme."
Len čo to dopovedal, zobrali sme sa spolu s rodičmi a ukázala som im miesto kde sa kone pásli. Povedala som im že sú to všetky kone ktoré mal Jason, boli totiž v papieroch ich fotky a mená. Ale taktiež keby už s nimi žili aj iné kone aj tie by sme zobrali.Premýšľala som ako by sme ich pochytali. Prišlo mi na um pár myšlienok, no tie by mi najprv musel schváliť Jason, predsa sú to stále jeho kone. Ráno som sľúbila Jasonovi, že sa pôjdeme pozrieť na miesto kde sa pasú. Keď som vstala rýchlo som sa obliekla a s Maxom sme vyrazili ku vyhorenému ranču. Jason tam stála čakal už nedočkavo na nás. Keď som ho priviedla na miesto kde sa pásli kone, okamžite si všimol Perlu a Tutan Chamona.
Povedal:„Stále sú takí krásni ako keď vypukol ten požiar."
„A ozaj Jason, čo sa stalo keď zhorel ten ranč?"
„Vieš Kate, je to na dlho. Nerád by som bol keby to niekto počul. Pôjdeme ku mne domov a všetko ti vyrozprávam."
Popár hodinách sedenia na lúke, sme sa zobrali a pomaly od kráčali do Jasonovho domu. Samozrejme Jason bol pozorný, uvaril mi čaj a Maxovi ponúkol sušienku.
„No tak Jason, tu už môžeš hovoriť. Tak prečo sa to vlastne stalo?"
„Kate,je to veľmi zložité, polícia po tom pátrala viac než rok, no keď sa ukázala pravda, tušil som že to tak bude."
„Jason nenapínaj a rozprávaj"
„Bolo sobota ráno keď sa to všetko stalo, mal som veľa ľudí ktorý tu pracovali. Myslel som si, že všetci tu pracujú kvôli láske ku koňom, no mýlil som sa. Muž menom Edvard to všetko spravil. Keď nebol nikto na blízku zobral zapaľovač a podpálil suchú slamu. A samozrejme po suchej slame sa šíri oheň veľmi ľahko. Hasiči boli asi za dvadsať minút pri ranči no zachránili len to č omôžeš vidieť."
„Ako zistili že to bol práve ten chlap? Ako si potom zachránil všetky tie kone?"
„Polícia našla na mieste činu zapaľovač s podpisom Edvarda. Teraz sedí za mrežami. Keď sa začal šíriť oheň v stajni zavládol chaos.Nikto nevedel čo má robiť. Všetci brali hasiace prístroje a vodu no oheň sa šíril veľmi rýchlo. Preto som každému povedal nech pootvárajú všetky boxy v stajni. Kone sa rozpŕchli, aj keď som ich hľadal nevedel som nájsť ani jedného z nich. Tebe sa to však podarilo dievča.
„Nenašla som ich ja ale oni mňa."
S Jasonom sme sa ešte chvíľu rozprávali o zážitkoch zo stajne a aké by to bolo úžasne ju znovu mať postavenú v takomto malom mestečku kde všetci milujú kone. Pri západe slnka som aj s Maxom kráčala domov. Tutan Chamon prišiel na noc znovu do našej stajne.Obviazala som mu nohu. Vedela som že on musí chrániť stádo a preto som mu nechávala na boxe otvorené dvere. Tiež som sa ale sama seba pýtala pár veci prečo vlastne som sa ho vtedy dotkla a prečo sa teraz už nebojím koní. Či už som zabudla na strach a videla len to pozitívne vo všetkom? No určite som vedela že Tutan Chamon nie je žiadny bojazlivý kôň. V noci som sa zobudila na silný úder. Keď som uvidela rozsvietené v stodole bežala som zobudiť ocka a mamu. Ponáhľali sme sa rýchlo do stajne keď sme naraz zbadali...