Z pohľadu Justina
Do riti. Na toto nie je čas.
„Ehm, ahoj... ja-ehm... ehm-ja...“
„Justin, prečo koktáš?“
Ako to, že je tu. Oh môj Bože... Pozrel som sa na zem a stlačil pery, snažil som sa vymyslieť výhovorku, prečo som sa tu vôbec stretol s Chloe.
Pozrel som sa na otca a potom na Chloe. Ou. Zámerne som zakašľal, aby som získal otcovu pozornosť. Pozrel sa na mňa, zdvihol obočie a ukázal na Chloe.
Sakra.
Nepotrebujem, aby o nej otec vedel.
Najmä nie celý príbeh. Často sa na šokujúce správy opíja, potom sa zosype a my sme preč.
„Justin?“ zamával mi rukou pred tvárou.
„Čo? Čo je?“ odpovedal som a olízal si pery.
„Zamyslel si sa. Kto je to die-“
„Moja priateľka,“ vypustil som slová z úst, ktoré som čoskoro oľutoval. Pozrel som sa späť za Chloe, ktorá tam stála so sklonenou hlavou. Musel som vymyslieť spôsob, ako by zahrala falošnú priateľku. Uchopil som ju za ruku, aby otec nemal podozrenie, čo si naozaj sme.
„Uhm, dobre? Je podivné, že si to bol ty, ktorý hovorieval, že dievčatá sú plytvanie času...“
Pozrel sa na Chloe a uhryzol si do pery. Dobre, toto bola šanca dostať sa preč.
Zámerne som strčil ruku k mojej tvári.
„Ach! Už musíme ísť za známymi. Ahoj!“ zakričal som pred tým, ako som s Chloe vykročil. Ryan a Chaz ma za mnou nasledovali. Ešte som počul, ako za mnou otec niečo povedal...
Nechápte ma zle, mám rád svojho otca, ale niekedy dokáže byť nepríjemný.
Keď sa opije, prinesie si domov náhodné dámy, dotiahne si ich do izby, rovno pred
mamou a môžem povedať, že ju to bolí a mňa tiež. Mama a otec sú rozvedení ale chodí sem za mnou, pretože som jeho syn. Mama mi vraví, že otca naozaj miluje, ale nemôže mu v manželstve veriť, pretože tie dámy, ktoré si nosí domov bude nosiť aj potom. Otec sa o mňa nestará a je naozaj otravný. Raz sme sa dostali do boja o mamu a vyhrážali sa navzájom, keď nás mama musela zastaviť, pretože sa susedia sťažovali na moc veľký hluk, ale kvôli nášmu vychovaniu sme neprestali, síce to bolo nepríjemné pre oboch.
Prečo tak kontroloval Chloe? Vlastne on kontroluje každých. Nebolo by prekvapením, keby kontroloval každého.
Vzdychol som, keď som za sebou začul chichot. Zamračil som sa a obzrel sa za seba na Ryana a Chaza, ktorý sa na mne smiali, no keď zachytili môj pohľad, okamžite stíchli. Aké boli ich pohľady...
Aha. Pustil som ruku Chloe a pritlačil ju o stenu.
„Hej, suka. Tento krát som ťa pustil, ale opováž sa o tom čo i len ceknúť. Vypusti si to zo svojej skurvenej hlavy, bude to pre teba lepšie.“
Naštval som sa. Ja neviem, či to bolo z Ryana a Chaza pri smiechu z toho, že sa mi Chloe páči... počkať, umm... Vyfúkol som z nosa, pri tom pomyslení.
„Rozumieš, alebo nie?!“
Prikývla. To je všetko? Je to moc málo, pre mňa... „Chodíš do školy?“
„A-áno.“
Chcel som ju zabiť, vadila mi tak moc, a za to, čo mi urobila v minulosti... áno, nikdy na to nezabudnem. Idem sa pomstiť, pomaly a bolestne.
