Z pohľadu Chloe
Čo mi to povedal? A čo je najdôležitejšie, aký zmysel toto všetko má?
„Chloe!“ zakričal za mnou Scooter. Obrátila som sa k nemu čelom. Bola som nervózna, stále dookola. „Zkazila si to!“ Obrovsky sa na mňa usmial.
„Jasné, že áno. Bolo to trápne a ja som bola naozaj nervózna!“ kňučiac som sa
sťažovala.
„Naozaj?“ Scooter zdvihol obočie. Moje oči sa rozšírili, keď som prikývla. „No, myslím, že iba publikum môže odpovedať na túto otázku.“ Scooter si ma doberal krútením obočia.
„Čo to má znamenať?“ Zmätene som sa poškrabala na hlave.
„To znamená, že... pôjdem na pódio a riadne ťa predstavím obecenstvu, samozrejme po tom, čo Nathan skončí.“ Spadla mi čeľusť.
„N-naozaj?“
Prikývol. Wow! Scooter ma naozaj zobral preč od zla. Som celkom rada, že prichádza turné s... Nebol to najlepší nápad, ale môžem povedať, že niet cesty späť.
O hodinu neskôr
„Dobre, Chloe! Poď sem, končí!“ Scooter vykríkol.
Napchala som sušienku do úst a rýchlo som ju prehltla, než som sa vydala dole k Scooterovi, vedľa ktorého stál Justin. Snažila som sa zabránilo zlému zízaniu... bez hrozby nadivazať s ním nejaký očný kontakt, aby to
„A ďakujem vám všetkým za účasť, tak moc vás milujem, dúfam, že to viete! Ahoj, Newcastle!“ kričal Nathan predtým, než sa vydal dole z pódia. Prišiel do zákulisia, z kadiaľ zobral vodu a niekam šiel.
„3... 2... 1! No tak, ľudia!“ Scooter obiehal pódio.
Ja a Justin sme natiahli ruku, aby sme uchpili mikrofón. Obaja sme navzájom do seba narazili, okamžite som ustúpila. Vzaj si od ochranky mikrofón a podal mi ho, s úsmevom.
„V-vďaka,“ povedala som a vziala si mikrofón do ruky. Ochrankári pobhovali, snažili sa nájsť iný.
„Urr, ľudia, nemôžme nájsť mikrofón...“ Spadli im hlavy.
„Oh, to je v poriadku, zdieľame jeden, nie?“ Pozrel sa na mňa a ja som prikývla.
Ruky sa mi triasli strachom. Justin si to všimol, ale ja som sa zastavila, snažila sa, aby všetko vyzeralo menej trápne. Schmatol ma za ruku a ťahal na javisko.
„Newcastle,“hovoril cez mikrofón, vzial mi ho z ruky, „je to neuverteľná príležitosť, byť dnes večer. Nič z toho by nebolo možné, keby tu nebol Scooter Braun. Podpora pre mňa a Chloe, ktorú sme od vás, ľudia, dostali pri našej pesničke, bola úžasná. Moc vám ďakujem.“ Usmial sa do davu. Scooter vykročil vpred.
„Kto si užil show dnes večer?“ vykríkol. Dav kričal. „Čo je?!“ Dav zareval hlasnejšie.
„A kto si myslí, že Chloe a Justin by mali byť spolu a písať hudbu pre vás?“ spýtal sa.
Modlila som sa, aby nebolo veľa kriku, ale bolo ho dvakrát viac, ako predtým. Pozrela som sa dole a ignorovala všetkých. Cítila som Justinov pohľad na mojej
tvári ale hore som sa nepozrela. „Dobre, kto má otázky pre Justina a Chloe?“ spýtal sa každého.
Bolo veľa hluku. „No, musí byť ticho.“ Zasmial sa. Všetci boli ticho, až na pár ľudí. „Tak, začnem s tebou.“ Ukázal na malé dievčatko, ktoré mohlo mať štyri alebo päť