Z pohľadu Cheryl:
Od Chloe,
Viem, že sa ma pravdepodobne snažíte nájsť, ale odišla som s Justinom. Chcem pracovať s ním a vytvoriť si kariéru spolu s ním. Áno, viem, že mi ukradol song, ale rozhodla som sa mu dať druhú šancu. Prosím nebojte sa o mňa, som v poriadku, len robte to čo ste robili predtým a nehovorte to Scooterovi, má to byť prekvapko. Ďakujem za všetko. Ľúbim vás.
,,ČOOOOOOO?!" zakričala som a papier som vyhodila do vzduchu. ,,NIE.NIE.NIEEEEEE!" schmatla som sa za vlasy a kopala a šklbala všetkým, čo sa dalo.
,,Cheryl, prečo kričíš?" Scooter vbehol do miestnosti, aby sa presvedčil čo sa deje. V tú chvíľu som ostala ticho.
,,Ja.. ehm.." snažila som sa niečo povedať.
,,Bože, ďakujem Scooter." Nathan vbehol dovnútra a vyzeral totálne unavene.
,,Čo?" opýtal sa Scooter nechápavo.
,,Máme tu skúšku." Nathan potľapkal Scootera po líciach.
,,Ou.Ou....ou, aha..prepáčte.. pomýlil som sa.." začal sa smiať. ,,Tak to potom pokračujte.. len cvičte ďalej...nebudem rušiť. Ste divní." zamrmlal posledné slová a vyšiel zo štúdia a zatvoril za sebou dvere.
,,Cheryl, prečo si tak kričala?" Nathan sa na mňa divne pozrel.
,,Nathan, prečítaj si to." pokývala som hlavou a podala mu list, položila som si ruku na ústa a potichu začala plakať. Prečítal si to bez náznaku ničoho na jeho tvári a ja som svoj pohľad zdvihla a poobzerala sa po miestnosti.
,,ehm, dobre...idem spať. som unavený." povedal.
,,Nathan-"
,,Dobrú." odišiel z izby tak rýchlo ako sa dalo a ja som cítila už len slzy stekajúce dolu mojou tvárou.
Zobrala som list, ktorý ležal na zemi a znova ho prečítala. Prečo sa rozhodla dať Chloe s Justinom prekvapenie? Je v tom nejaký háčik a Nathan mi s tým pomôže, či? Jeho reakcia ma zarazila ... Ale aj tak mám pocit, že Chloe k tomu bola donútená.
Z pohľadu Justina:
,,Prosím, pusti ma." plakala Chloe. Pustil som ju a sotil do najbližšieho stromu a schmatol ju pevne za zápestia.
,,Počúvaj ma ostaneš tu, je ti to jasné? Chcela si sa zahrávať so mnou, máš to mať. Urobíš všetko tak ako ti poviem, lebo inak budeš čeliť všetkým problémom, ktoré len môžu byť a garantujem ti, že už nikdy sa nestretneš s Nathanom a Cheryl. Je len na tebe ako sa rozhodneš." vyprskol som.
,,Prečo mi to robíš?" opýtala sa Chloe potichu.
,,Pretože si pamätám na všetko čo si urobila, ty už si nepamätáš?" venoval som jej prekvapivo vážny pohľad.
,,Áno." prikývla. ,,Áno Justin. Vždy si ma nechal bez možností. Koľko? Dva roky? Už sú to dva roky, čo ideš proti mne. Od prvého dňa školy. Nič si nepamätám. Ale spomienky...Spomienky sa mi dňom a nocou vracajú...Všetky.. ako si mi ubližoval.. ale prečo? Prečo Justin? Je to tým, že nemám nikoho vedľa seba, kto by ma podržal? Je tak strašne vtipné, ubližovať nevinnému človeku.. Nenávidím ťa Bieber!" stratil som reč. Ona mala vážne 'gule' na to, aby mi toto povedala? Oh nie. Podišiel som ku nej.
,,Prepáč." povedala. Zastavil som sa a usmial sa.
,,Máš sa začo ospravedlňovať." prikývol som. ,, Poď so mnou." Kráčal som cez les, cez drievka, ktoré pukali pod mojimi nohami, vždy ako som na ne skočil a nakoniec zastavil. Odhrnul som vetvu na strome a uvidel malú lúku, ktorá vyzerala veľká asi ako jedna izba u nás doma. Perfektné. Stadeto nebude pre Chloe úniku. A vždy ak sa o to pokúsi, ju môžem chytiť a vrátiť jej to.
