Z pohľadu Justina:
Čo?? To sa nemalo stať! Ostal som tam len tak stáť s ústami otvorenými dokorán.
,,Justin, čo sa stalo?" drgal do mňa Fredo.
,,Prosím ťa Fredo, nechaj ma na chvíľku osamote." prikývol a odišiel. Nechal ma tam stáť samého a v ruke som zvieral Chloin mobil. Nahlas som si vzdychol a zišiel dole schodmi na obed.
,,Mamííí??" zakričal som a pomaly sa dotackal do kuchyne.
,,Čo je Justin?" usmiala sa a otočila sa ku mne.
,,Som hladný." povedal som.
,,Pýtaš sa ma to alebo oznamuješ? Veď vieš, kde je jedlo..." opýtala sa znepokojene.
,,Mamíí." začal som falošne plakať na jej pleci.
,,Choď na nandos s Joshom." usmiala sa.. Napríklad...
,,Ehm." zahryzol som si do pery. ,,Ako si vedela, že tu Josh vôbec je?" opýtal som sa jej a zmenil tému. Vzdychla si a mykla hlavou.
,,Neschvaľujem to.. Ale vážne mi chýbal aj po tom všetko je to stále môj syn a nemôžem vás rozdeliť. Raz by ste sa tak či tak stretli. Prečo čakať?" dodala a nakoniec sa usmiala. Súhlasne som prikývol a odtackal sa preč z kuchyne. Bol som rád, že sa nevypytovala a je pravda, že raz sa mu postavím tvárou v tvár. Nech sa stane hocičo..Ale najprv potrebujem trošku premýšľať.Vyšiel som z dverí a rozhodoval sa, čo urobiť?
---------------------------------
Sadol som si na lavičku, hlavu sklonil dole a nohou kopal do kamienkov, ktoré ležali an zemi. Interesantné. Veľmi. Pozor, je to sarkazmus.Čo urobím? Mám len dve možnosti. Vstať a ísť pomôcť Chloinej mame alebo...Nemám na výber. Cítil som ako ma niekto potľapkal po pleci a to ma vyrušilo z myšleinok.
Z pohľadu Chloe:
Dobrotivý Bože, chcem sa dostať stadeto preč. Kiež by mi niekto mohol pomôcť...
,,Argh!! Kde dočerta sú?!" bola som ako odtrhnutá z reťaze. Vrelo to vo mne a ja som sa začala znova rozhliadať po izbe. Moji oči zablúdili na koniec miestnosti a zazreli starý zhrdzavený nožík..Mám? Alebo nie? Utekala som ku nemu a vzala ho. Použujem ho na tie zasraté dvere, ktoré aj tak ešte stále enviem otvoriť. Už už som chcela zaspať, ale moja ruka sa neprestala triasť. Je to tu také enpohodlné. A to som ešte nespomenula, že som hladná a to riadne. Argh, zabíja ma to. Dvere sa otvorili a v nich stál nervózny Fredo. Kolená som si ešte viac pritisla ku tvári.
,,Ahoj. Ako sa cítiš?" vošiel dnu a usmial sa na mňa.
,,Dobre." odpovedala som. Vidíte Fredo nie je taký, že by mi ubližoval ako Justin a jeho kamaráti.
,,Si hladná?" opýtal sa a sadol si vedľa mňa. pokývala som hlavou. ,,Klamárka." zamrmlal. Trochu sa pomrvil. ,,Tu. Mám tu Oreo, daj si." usmial sa a pred tvárou mi držal balík keksov. Akokoľvek som chcela, nemohla som to prijať. Divné a veľmi divné. Po chvíli ich schoval späť.
,,Viem, že si. POčul som ťa. No ták, môžeš mi veriť." opýtal sa a dúfal, že odpoviem áno, ale naopak. Mňa to ešte viac rozzúrilo.
,,Veriť ti? Vôbec nevieš cez čo všetko som si prešla. Justin ti nič nepovedal? Vôbec si nespomínaš na to 'Ublížime Chloe hahahaha máme to už naplánované' ? Nie, Fredo? Nie je tak ľahké veriť ti. Vyzeráš byť milý, ale ja ti veriť jednoducho nedokážem. A už len kvôli kamarátom s kotrými sa bavíš. Bolí ma to. Až príliš. Ubližoval mi, šikanoval ma po celé dva roky a ty si jeden z jeho najlepších kamarátvo a očakávaš, že ti budem veriť? Prečo? Povedz, ako ti mám veriť? Má to byť tak, že budeš teraz na mňa milý a keď odídeš budeš si zo mňa robiť prču? Alebo mi ublížiš ešte viac len kvôli tomu, že som neprijala nejaké blbé keksy? Mohol by si mi odpovedať? Môžeš mi povedať, čo by na to povedal Justin? Tak môžeš?" zakričala som mu do tváre.
,,Chloe, nechápeš tomu-"
,,Nie. Ja tomu až príliš dobre chápem. Čo nechápeš na tom, že Justin ma nenávidí? Chápeš tomu?!! Cháp-"
PLESK!
Zacítila som, ako ma štípe celé líce.
,,Auuu." zakňučala som a cítila ako sa mi slzy predierajú napovrch.
,,DO RITI TY SUKA! JUSTIN ŤA MÁ ÚPRIMNE RÁD. ZALEŽÍ MU NA TEBE. A TY SI TAKÁ DRBNUTÁ, ŽE SI TO VôBEC NEVŠÍMAŠ. NIKDY SOM MU NECHCEL VERIŤ, KEĎ VRAVEL, ŽE SI OTRAVNÁ, ALE UŽ SOM TO POCHOPIL CHLOE ROGER!!" zakričal mi pred tvárou a znova mi dal facku. Kopol ma do brucha a dvakrát ma udrel. Myslela som si, že som sa celá dolámala...Nie. Nepreháňam. Chytil ma za ruku a ja som sa mu nejako vytrhla. Sadla som si do kúta a moje oči zaplavili slzy.
,,No ták, ukáž sa." zasmial sa a ja som pokývala hlavou zop strany na stranu.
Z pohľadu Justina:
Pomaly som sa otočil a pozrel, kto za mnou stojí. Bol to chlapec. Mohol byť o pár rokov maldší... 12-13 rokov.
,,Ahoj." usmial som sa.
,,Prosím, ja nemám peniaze, ani domov, rodičov ani jedlo. Všetko sa zničilo pri hurikáne. Pomôž mi." prosil ma. Bol som zaskočený. Neodpovedal som a len som vstal a vzal ho preč so Subway.
,,Čo by si si dal?" opýtal som sa ho. vybral si a ja som zaplatil objednávku. Keď sme odišli zastavili sme sa ešte u Gregga, ktorý má najelpšiu pekáreň v celom meste.
,,Chceš ešte niečo?" pokýval hlavou a usmial sa.
,,Ďakujem." znovu sa zasmila a silno ma objal.
,,Pôjdeš ku men domov, dobre? Pokým nevyriešime, kde ostaneš.." opýtal som sa ho. Pomaly prikývol.. ,,Tak fajn, poďme." usmial som sa a vzal ho so sebou. Tak či tak, stále som sa ešte nerozhodol.
------------------------
,,Tak poď." zakričal som na toho malého chlapca. ,,Ako sa voláš?" opýtal som sa ho.
,,Tom." usmial sa.
,,Pekné meno." Fredo nám otvoril dvere a envyzeral nejako nadšene, ale milo sa usmial.
,,Ach, ahoj Justin." pozdravil am azdvihol jedno obočie, keď si všimol ským som to vlastne prišiel.
,,Choď zavolať všetkých, potrebujem sa s nimi o ničom porzprávať." zašpekal som Fredovi do ucha a on mi povedal, že to zariadi. Vzal som Toma za ruku a sadli sme si an pohovku v obývačke. Počkali sme, kým všetci prídu.
Josh, Fredo, Ryan, Chaz, mama, ocko, Ja... a myslím, že sme všetci. Nahla som si vzdychol...
,,Takže, tento chalepc, čo sedí vedľa mňa sa volá Tom. Stretol som ho v parku. A strail všetko. Rodinu, dom... nemá peniaze ani jedlo..Kvôli hurikánu. a strávili sme nejakú tú chvíľku spolu a tak ma napadlo, že by sme si ho tu mohli nechať pokým sa nevyrieši, kde ostane. " všetci sa usmievali a prikyvovali.
,,Vitaj v rodine Tom. Buďte na neho milý." varoval som všetkých. Bol nervózny ako vždy. Všetci sa zlúčili okolo neho a začali sa s ním zoznamovať. Zastavil som pred mamou, ktorá plakala.
,,mami, si v poriadku?" opýtal som sa jej.
,,Som na teba hrdá Jsutin." povedala a vtiala ma do obrovského objatia. usmial som sa.
,,Ľúbim ťa mami."
,,Aj ja teba." odišiel som z miestnosti a vybehol hore schodmi do podkrovia. zastavil som a halsno vzdychol. Je to tu. Moje rozhodnutie. Vošiel som dnu a zatvoril az sebou dvere. ,,Chloe, preboha kto ti to urobil? SI v pohode?" Plakala snažila sa skryť sa predomnou. ,,Odpovedz mi!" Chtil som jej tvár do rúk a pobozkal ju do vlasov. ,,Chloe, povedz mi to prosím. Bol to -F-Fredo?" opýtal som sa jej a takmer som aj špekal.prikývla.
A teraz bol ten čas, keď som svoje rozhodnutie zmenil. Nebolo to bezpečné nechávať tu Chloe samu, veď Fredo ju mohol aj zabiť.
,,Chloe." preglgol som. ,,Chceš ísť so mnou do Austrálie?" opýtal som sa jej. TRoška sa posunula ale ja som ju nepustil.
Do riti! Poviem jej to alebo nie? Je jedno, kde som aj tak by som išiel do väzenia..
Radšej nech je Chloe šťastná... AKo by som mal byť ja
