Naruto: Zirael

Kapitola 1: Úplne obyčajný deň

Bola chladná noc. Mesiac žiaril na temnej oblohe, sem tam ho prekryli mraky. Bol úplnok, a preto sa nedalo Juliet zaspať, takže rozmýšľala nad všemožnými veciami.         

„Ah..." povzdychla si, zízajúc do stropu. Dnešný deň bol pre ňu docela vyčerpávajúci. Ráno vstať, dať mačke a škrečkovi najesť, obliecť sa, učesať sa, najesť sa, vyčistiť si zuby, ísť do školy, po škole ísť pre sestru do škôlky, vrátiť do knižnice knihy, ísť do obchodu, spraviť tomu malému diablovi niečo na jedenie, ísť zaplatiť šeky zo školskej jedálne, dávať na sestru pozor... keď toto všetko spravila, bolo 17:00. Našťastie dnes žiadne domáce úlohy nemali, takže mala pokoj. A aj keby mali, tak si ich opíše v škole od niekoho, majú tam docela dobrý kolektív. No, docela... nebudeme to rozoberať. Keď sa nachystala do školy, rozhodla sa, že si chvíľu pospí.. a tak ubehlo asi tak 10 minút, vstala, zobrala slúchatka, išla k počítaču, zapla ho, zapla internet, vyhľadala si stránku kde posledné 4 mesiace (možno aj dlhšie) pozerala svoje obľúbené anime, zapojila slúchatka, a začala pozerať.

„Hm.. nový opening?" povedala potichu, ale aj tak ju jej menšia sestra, ktorá sedela na posteli a hrala sa na tablete, počula.

„Kde? V Narutovi?" spýtala sa s rozžiarenými očami. Síce nechápala, že o čo v Narutovi ide, ale bavilo ju to pozerať. A ešte viac ju bavilo počúvať openingy a štvať Juliet tým, že ich bude neustále nahlas spievať, až dokedy tej staršej nerupnú nervy.

„Áno, chceš si ho vypočuť?" „Áno, daj mi jedno sluchátko! °^°" „Tu máš." povedala a následne jej podala sluchátko. Mladšia si ho dala do ucha a Juliet pustila opening 18. série.

„Celkom dobrý..." povedala po vypočutí openingu a následne sa išla hrať znova na tablet. Po 10 minútach Juliet vykríkla: 

„Auuu!" vykríkla a dala si ruky na oči. 

„ Čo sa deje?"

„...zrazu ma začali bolieť oči."

„Mám zavolať mamu?" 

„Nie nemusíš, už to tak moc nebolí. To je asi z toho, že moc pozerám do počítača. Idem na wc."

Keď sa postavila v kúpeľni pred zrkadlo, neverila vlastným očiam.

„To je... krv...?"

Pozrela sa na ruky a aj tam ju mala. Nepanikárila a umyla si ju z tváre aj z rúk. Chvíľu bola ticho a dívala sa na vlastný odraz v zrkadle.

„Radšej si už pôjdem ľahnúť." povedala si v hlave a išla sa do izby prezliecť. Po prezlečení išla vypnúť počítač a povedala sestre, nech ide spať aj ona, že rodičia za pol hodinu prídu. Následne si s ňou išla umyť zuby a uložila ju do postele.